(Rozhovor) Vladimíra Mačuhová: Transakčná daň vs stavebné firmy. Povinnosti a výnimky

Od 1. apríla 2025 sa na Slovensku zavádza nová legislatíva týkajúca sa transakčnej dane. Táto novozavedená daň sa bude vzťahovať na finančné operácie podnikateľov a právnických osôb, čo môže mať dopad aj na ich financie. Povinnosti sa dotknú aj živnostníkov.

Redakcia stavebného magazínu preto oslovila odborníka, ktorý nám vysvetlí základné pojmy a postupne nás prevedie koho sa priamo dotkne transakčná daň, kto bude mať výnimky. V závere si vysvetlíme aj konkrétne situácie pre živnostníkov (SZČO) a ich povinnosti.

Na naše otázky odpovedá daňová poradkyňa Vladimíra Mačuhová zo spoločnosti Flatiron Tax.

Článok pokračuje pod reklamou

Reklama

Transakčná daň vs stavebné firmy. Zavedenie nových povinností pre podnikateľov

V úvode si povedzme a vysvetlime čo to tá „transakčná daň“ je a ako bude fungovať v praxi?

Transakčná daň (oficiálne označenie „daň z finančných transakcií„) je špecifický typ dane, ktorá sa vzťahuje na určité finančné operácie vykonávané daňovníkmi. Na Slovensku bola zavedená zákonom č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií. Zákon už bol 2-krát novelizovaný. Jeho účinnosť je stanovená od 1. januára 2025, avšak prvým zdaňovacím obdobím, od kedy sa daň platí, je apríl 2025.

Ak by som mala zhrnúť to najdôležitejšej, tak sa táto daň bude uplatňovať na debetné finančné transakcie, pri ktorých dochádza k odpísaniu sumy z platobného účtu daňovníka. Sadzba dane je stanovená na 0,4 % zo sumy transakcie (maximálne 40 € na jednu transakciu) a 0,8 % pri výbere hotovosti (bez horného stropu). Výber dane bude väčšinou zabezpečovať priamo banka pri platbe.

Postupne si to prejdeme detailnejšie.

Kto platí transakčnú daň?

Na úvod je potrebné poznamenať, že je rozdiel medzi platiteľom dane a daňovníkom. Platiteľ uhrádza daň do štátneho rozpočtu, avšak daň zaťažuje daňovníka.

Transakčnú daň platia do štátneho rozpočtu predovšetkým poskytovatelia platobných služieb, ktorí sú zodpovední za jej výber od daňovníkov a následné odvedenie správcovi dane. Ide o banky a iné finančné inštitúcie, ktoré spracovávajú platby podliehajúce tejto dani. Okrem toho sa však platiteľom dane môže stať aj samotný daňovník v prípade, že využíva zahraničný bankový účet alebo platí z iného ako transakčného účtu alebo mu boli preúčtované náklady.

Náklady na úhradu transakčnej dane znášajú daňovníci. Daňovníkmi, teda subjektmi, ktorých transakcie podliehajú tejto dani, sú fyzické osoby – podnikatelia, právnické osoby a organizačné zložky zahraničných osôb. Do tejto kategórie patria napríklad živnostníci, advokáti, exekútori, ale aj obchodné spoločnosti so sídlom na Slovensku alebo zahraničné spoločnosti, ktoré majú v SR organizačné zložky alebo bankový účet alebo tu vykonávajú podnikateľskú činnosť.

Naopak, existujú subjekty, ktoré sú od tejto povinnosti oslobodené. Medzi nich patria napríklad Sociálna poisťovňa, Slovenská akadémia vied, štátne rozpočtové organizácie, obce, vyššie územné celky, neziskové organizácie poskytujúce verejnoprospešné služby, niektoré školy.

Transakčná daň sa teda zameriava predovšetkým na podnikateľský sektor, pričom bežní občania a verejný sektor do veľkej miery z tejto povinnosti vyňatí.

Aké transakcie podliehajú transakčnej dani?

Transakčná daň sa vzťahuje na viaceré druhy finančných operácií. Primárne sa zdaňuje každá finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného (transakčného) účtu daňovníka. To znamená, že daň sa bude vyberať napríklad pri úhradách faktúr, platbách za tovary a služby či prevodoch finančných prostriedkov v rámci podnikateľskej činnosti.

Osobitná daň sa týka aj používania platobných kariet. Ak má daňovník k svojmu transakčnému účtu vydanú platobnú kartu a použije ju aspoň raz za zdaňovacie obdobie, bude za ňu platiť fixnú sumu 2 eurá ročne.

Ďalšou kategóriou transakcií, ktoré podliehajú tejto dani, sú tzv. preúčtované náklady. V praxi to znamená, že ak niekto vykoná platbu v mene daňovníka a následne mu tieto náklady preúčtuje, bude aj táto transakcia predmetom zdanenia. Cieľom tohto opatrenia je zabrániť obchádzaniu povinnosti platiť daň presúvaním transakcií na tretie osoby.

A teraz naopak aké transakcie nepodliehajú transakčnej dani?

Z transakčnej dane je vyňatých niekoľko druhov finančných operácií. Predovšetkým sa to týka platieb na účty Štátnej pokladnice. Ide napríklad o úhrady daní, odvodov, colných poplatkov či sociálneho a zdravotného poistenia.

Ďalšou výnimkou sú interné prevody medzi vlastnými účtami daňovníka v rámci jednej banky. To znamená, že ak daňovník presúva prostriedky medzi svojím účtami vedenými v tej istej banke, transakčná daň sa na ne neuplatní.

Osobitnú kategóriu tvoria platby súvisiace s finančnými nástrojmi a investíciami. Napríklad nákup štátnych dlhopisov a nákup cenných papierov v mene klienta obchodníkom s cennými papiermi sú vyňaté z transakčnej dane. Úhrada za cenné papiere odoslaná obchodníkovi s cennými papiermi však dani podlieha.

Rovnako sa daň nebude vyberať pri automatizovanej kompenzácii zostatkov účtov tzv. cashpoolingu, čo je centralizovaná správa hotovosti v rámci konsolidovanej skupiny spoločností.  Platí to však len za predpokladu, že účty členov skupiny vedie ten istý poskytovateľ platobných služieb v rámci SR. Dani však budú podliehať štandardné úhrady z cashpoolingových účtov.

Medzi ďalšie výnimky patria niektoré platby súvisiace s notárskou úschovou, exekučným konaním, verejným obstarávaním či zaplatením súdnych poplatkov.

Výšky sadzby transakčnej dane sú pevne dané. Vieme si ich rozpísať napr. na debetné operácie, výber v hotovosti a pod.?

Sadzby transakčnej dane sú pevne stanovené a líšia sa podľa typu finančnej operácie. Základná sadzba dane je určená vo výške 0,4% zo sumy finančnej transakcie pri každej debetnej operácii (úhrade z transakčného účtu), pričom maximálna výška dane je obmedzená na 40 eur za jednu transakciu. To znamená, že pri platbách do 10 000 eur sa daň počíta ako 0,4% zo sumy. (Pri úhradách nad 10 000 eur už daň nestúpa a zostáva na maximálnej hranici 40 eur. Suma transakčnej dane sa odvádza od hodnoty záväzku, ktorý sa hradí. Ten môže byť vrátane DPH alebo bez DPH podľa postavenia dodávateľa alebo charakteru dodávky).

Pri výbere hotovosti je sadzba vyššia, a to 0,8% zo sumy výberu hotovosti – napríklad pri výbere z bankomatu alebo na pobočke banky. Na rozdiel od bežných debetných operácií tu neexistuje horný strop, čo znamená, že čím vyššiu sumu si podnikateľ vyberie v hotovosti, tým viac zaplatí na transakčnej dani.

Osobitná sadzba sa vzťahuje aj na použitie platobnej karty, ktorá je vydaná k transakčnému účtu daňovníka. V takomto prípade sa uplatňuje fixná daň 2 eurá ročne za každú použitú platobnú kartu, pokiaľ bola použitá aspoň raz počas zdaňovacieho obdobia.

Pri preúčtovaných nákladoch sa výška transakčnej dane stanovuje nasledovne: Ak daňovník identifikuje jednotlivú transakciu, sadzba dane je 0,4% zo sumy konkrétnej transakcie, pričom maximálna výška dane je 40 eur na jednu transakciu. Ak daňovník neidentifikuje jednotlivé transakcie, daň sa vypočíta z celej sumy preúčtovaných nákladov, pričom platí rovnaká sadzba 0,4%, ale v tomto prípade bez maximálneho stropu.

Prvým zdaňovacím obdobím bude apríl 2025 a transakčná daň sa bude odvádzať mesačne. Na úvod však platí výnimka: Za prvé tri mesiace (apríl až jún 2025) platiteľ dane odvedie daň a zašle oznámenie o výške dane do 31. júla 2025.

Všade sa uvádza pojem, dokonca je to uvedené aj v samotnom znení zákona, že podnikatelia budú musieť používať „transakčný účet“. Tento pojem si mnoho podnikateľov a živnostníkov vysvetľuje po svojom, že ich sa to netýka lebo tam nie je uvedený „podnikateľský účet“. Vieme vysvetliť významovosť pojmu „transakčný účet“?

V zákone o transakčnej dani sa uvádza povinnosť používať tzv. transakčný účet. Transakčný účet nie je špecifický bankový produkt, ale platobný účet, na ktorom daňovník vykonáva finančné transakcie súvisiace so svojou podnikateľskou činnosťou.

Podnikateľ – fyzická osoba (napr. živnostník) je povinný vykonávať všetky finančné transakcie súvisiace s podnikaním prostredníctvom transakčného účtu. Ak takýto účet ešte nemá, musí si ho zriadiť najneskôr do 31. marca 2025. Daňový úrad môže za porušenie tejto povinnosti uložiť pokutu od 30 eur do 3 000 eur.

Ak daňovník používa účet, ktorý nespĺňa podmienky transakčného účtu, napríklad účet vedený v zahraničí alebo osobný účet na úhradu podnikateľských výdavkov, stáva sa platiteľom transakčnej dane. To znamená, že mu vzniká povinnosť odvádzať daň z transakcií samostatne.

Je už známe ako bude prebiehať úhrada tejto transakčnej dane? Bude to strhávať priamo banka alebo si to musí ustriehnuť samotný podnikateľ?

Úhrada transakčnej dane bude prebiehať automaticky, pričom jej výber zabezpečia poskytovatelia platobných služieb, teda banky a iné finančné inštitúcie. Banka ako platiteľ dane strhne príslušnú sumu priamo z účtu daňovníka v momente realizácie transakcie.

Podnikateľ si teda nemusí daň sledovať ani podávať daňové priznanie – banka ju za neho vypočíta a odvedie správcovi dane. Každý mesiac banka vyhotoví „Oznámenie o výške dane„, ktoré predloží daňovému úradu, pričom táto povinnosť sa považuje za splnenie daňovej povinnosti.

Výnimkou sú prípady, keď podnikateľ vykonáva transakcie na inom ako transakčnom účte alebo mu boli preúčtované náklady – vtedy sa sám stáva platiteľom dane a musí zabezpečiť jej úhradu v súlade s predpismi, obdobne ako banka.

Výnimka sa vzťahuje na uvedené situácie, kedy sa podnikateľ stáva aj platiteľom transakčnej dane. Znamená to, že mu vzniká povinnosť túto daň zaplatiť do štátneho rozpočtu a podať oznámenie o výške dane.

Prebrali sme právnické osoby, ako sa táto novinka dotkne konkrétne živnostníkov? Je to samostatná kategória a vznikajú im aj iné povinnosti.

Živnostníci, rovnako ako právnické osoby, budú mať povinnosť platiť transakčnú daň zo všetkých finančných operácií súvisiacich s ich podnikaním. Vzťahuje sa na nich všetko, čo už bolo uvedené vyššie.

Dajme si teraz jeden príklad a častú otázku: som živnostník a uplatňujem si paušálne výdaje. Týka sa to aj mňa?

Áno, aj v tomto prípade je potrebné zriadiť si transakčný účet. Zákon o dani z finančných transakcií jasne stanovuje, že každý podnikateľ – fyzická osoba je povinný vykonávať finančné transakcie súvisiace s podnikaním cez transakčný účet. Zákon neumožňuje výnimku na základe formy výdavkov. Takýto je aktuálny výklad finančnej správy.

Povinnosť odviesť transakčnú daň vzniká aj pri platbách zo súkromného účtu, podľa výkladu Ministerstva financií SR sa zdaňuje celá platba, a to aj v prípade, že s podnikaním súvisí len sčasti. V tejto situácii sa platiteľom stáva priamo živnostník, ktorý je povinný uhradiť daň daňovému úradu a podať oznámenie o výške dane najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Mnoho podnikateľov hľadá spôsoby „ako sa vyhnúť plateniu“ tejto transakčnej dane? Čo by ste poradili firmám, ktoré si nevedia rady s touto „novinkou“?

 Je prirodzené, že podnikatelia hľadajú spôsoby, ako minimalizovať dopad transakčnej dane, keďže môže zvýšiť ich prevádzkové náklady. Zákon síce stanovuje povinnosť jej platenia, no existujú spôsoby, ako ju optimalizovať.

Prvým odporúčaním je, ak máte viacero firemných účtov, napríklad samostatný účet na mzdy alebo na prijímanie platieb, transakcie medzi týmito účtami v rámci tej istej banky nepodliehajú transakčnej dani. Takže si preneste všetky transakčné účty do jednej banky, ak je to možné.

Ďalej, platby platobnou kartou sú oslobodené od tejto dane. Podnikateľ platí iba fixnú ročnú daň za kartu vo výške 2 eurá.

Podnikatelia, ktorí prijímajú hotovosť, ju môžu využívať aj na úhradu záväzkov, čím sa vyhnú transakčnej dani z bankových prevodov.

Dobrým spôsobom, ako optimalizovať náklady, je združovanie viacerých menších platieb do jednej väčšej. Namiesto fakturovania každej objednávky zvlášť je výhodnejšie prijať od dodávateľa jednu faktúru mesačne. Rovnako pri úhrade faktúr jednému dodávateľovi je vhodné uskutočniť jednu väčšiu platbu namiesto viacerých menších. Tento prístup je efektívny pri sumách nad 10 000 eur, keďže nad touto hranicou už transakčná daň ďalej nerastie.

Ďalšou možnosťou je poskytnutie preddavku dodávateľovi na dlhšie obdobie, z ktorého si bude postupne odpočítavať svoje faktúry.

Alternatívne sa dá využiť aj zápočet pohľadávok a záväzkov, ak je dodávateľ zároveň aj odberateľom. Tento spôsob umožňuje vyrovnať vzájomné finančné záväzky bez potreby bankového prevodu, a tým sa vyhnúť plateniu transakčnej dane.

Transakčná daň sa nevzťahuje na platby kryptoaktívami. Zákon o dani z finančných transakcií sa týka bankových prevodov v oficiálnych štátnych menách z podnikateľských účtov, takže platby realizované prostredníctvom kryptomien tejto dani nepodliehajú.

Poskytujete komplexné riešenia a pomoc aj novým klientom?

Áno, samozrejme. Pri zavádzaní zmien a nastavovaní procesov podľa vyššie uvedených odporúčaní je dôležité zvážiť aj daňové a účtovné súvislosti, preto vždy odporúčame konzultáciu s odborníkmi.

Napríklad, ak sa podnikateľ rozhodne zmeniť fakturáciu alebo začať využívať zálohové platby, musí pritom rešpektovať pravidlá zákona o DPH, ak je dodávateľ platiteľom DPH.

Podobne, ak chce firma prijímať alebo realizovať platby v kryptoaktívach, je potrebné ich správne nastaviť z účtovného aj daňového hľadiska, aby boli v súlade s platnou legislatívou a nevznikali zbytočné daňové riziká.

Každý podnik je špecifický, preto pri zavádzaní nových finančných riešení odporúčame individuálnu konzultáciu, aby boli všetky aspekty správne nastavené.

UPOZORNENIE od redakcie: Dodávame, že vychádzame z informácii platných ku dňu publikovania tohoto článku. Zmeny a usmernenia, ktorá postupom časom nastanú – odporúčame sledovať priamo na stránkach Finančnej správy.

Viac článkov k téme nájdete v tejto kategórii – Transakčná daň na Slovensku.

Kto je Vladimíra Mačuhová:

Vladimíra Mačuhová pôsobí v daňovo-poradenskej spoločnosti Flatiron Tax. Je členka metodicko-legislatívnych komisií pre daň z príjmov právnických osôb a pre daň z pridanej hodnoty Slovenskej komory daňových poradcov. Venuje sa lektorskej a metodickej činnosti a pripomienkuje daňovú legislatívu.