Švarcsystém v stavebníctve: Nový Zákonník práce mení pravidlá, za živnostníkov hrozia likvidačné pokuty

Stavebníctvo je dnes pod obrovským tlakom na flexibilitu, rýchlosť a efektivitu, čo prirodzene vedie k masívnemu využívaniu externých odborníkov. Práve tu však vzniká tenká čiara medzi nezávislým podnikaním a zastretým zamestnávaním.

Tento článok vznikol na základe odborného seminára organizovaného Slovenskou komorou stavebných inžinierov, ktorá sa rozhodla vniesť jasno do jednej z najpálčivejších tém súčasného stavebného trhu, hranice medzi legálnou externou spoluprácou a nelegálnym švarcsystémom.

Nová definícia závislej práce od roku 2026

Rok 2026 priniesol zásadnú zmenu v Zákonníku práce, ktorá prekopala doterajšie chápanie externých vzťahov. Zo zákona vypadol znak, ktorý firmy roky používali ako obranu a to pracovný čas určený zamestnávateľom. Flexibilita času už nie je argumentom. „Pre rok 2026 je kľúčová zmena definície závislej práce v Zákonníku práce,“ zdôraznil na odbornom seminári advokát JUDr. Roman Hriadel.

Článok pokračuje pod reklamou

Reklama

Nová definícia stojí na štyroch znakoch: nadriadenosť a podriadenosť, osobný výkon práce, výkon podľa pokynov a výkon v mene zamestnávateľa.

Ak sú splnené, zmluva o dielo či živnosť strácajú právnu váhu. V stavebníctve, kde je koordinácia prirodzenou súčasťou práce, sa tak pozornosť presúva na to, či externista dostáva operatívne úlohy, či je riadený ako zamestnanec a či vystupuje pod identitou firmy.

Štyri piliere závislej práce a podstata švarcsystému

Aby sa firmy vyhli rizikám, musia rozumieť samotnej podstate závislej práce. Prvým pilierom je nadriadenosť a podriadenosť. Ak externista funguje ako bežný člen tímu, dostáva úlohy a podlieha kontrole, ide o zamestnanecký vzťah. Druhým je osobný výkon práce, čiže zamestnanec sa nemôže dať nahradiť, ale podnikateľ áno. Tretím je výkon podľa pokynov. Objednávateľ môže definovať cieľ, nie však denný postup. Štvrtým je výkon v mene firmy, firemné vizitky, e-mail či logo sú jasným signálom

„Pojmom švarcsystém sa označuje situácia, keď osoba formálne vystupuje ako SZČO, ale reálne vykonáva závislú prácu ako zamestnanec,“ vysvetlil JUDr. Hriadel. Typickým príkladom je dlhodobá práca pre jediného objednávateľa, rovnaké úlohy ako interní zamestnanci, firemné vybavenie a mesačný paušál pripomínajúci mzdu.

Prečo štát pritvrdil a aké sankcie hrozia

Švarcsystém je pre firmy lacný, ale pre štát a pracovníkov drahý. Externista prichádza o dovolenku, ochranu pred prepustením či náhradu mzdy, štát o odvody a férová konkurencia o rovnaké podmienky.

Pokuty sú tvrdé: od 4 000 do 200 000 eur, pri viacerých osobách minimálne 8 000 eur. „Pri švarcsystéme riziko nespočíva len v tom, že inšpektorát spochybní zmluvu so SZČO,“ upozornil odborník. Úspešná kontrola znamená zápis do zoznamu porušovateľov, zákaz verejných obstarávaní, stratu eurofondov, riziko doplatenia daní a odvodov spätne za roky a dokonca aj súdne spory zo strany samotného živnostníka.

Kontroly a modelové situácie v praxi

Inšpektori dnes nehľadia na papier, ale na realitu. Na stavbe sa pýtajú, kto zadáva úlohy, kto je nadriadený a kto kontroluje prácu. V kancelárii skúmajú firemné e-maily, organizačné schémy, zápisy z porád, žiadosti o dovolenku či PN. Ak externista používa firemný e-mail bez označenia externého statusu alebo je vedený v štruktúre firmy, je to problém.

Kľúčové sú aj faktúry, ak sú každý mesiac rovnaké a bez konkrétnych výstupov, inšpektor to vyhodnotí ako skrytú mzdu. Odborník na seminári predstavil aj modelové situácie, ktoré môžu vyplynúť zo stavebnej praxe.

„Model A predstavuje čistú spoluprácu – autorizovaný inžinier s vlastným vybavením, poistením, viacerými klientmi a odmenou naviazanou na výstupy. Model B je šedá zóna – mladý projektant na živnosť sedí v kancelárii, používa firemný počítač a pracuje takmer výlučne pre jedného klienta. Model C je jasný švarcsystém – stavbyvedúci na živnosť s firemným autom, e-mailom, pracovným režimom a fixnou odmenou. A model D sa týka koordinácie na stavbe, čo samo osebe ešte nemusí znamenať závislú prácu, pretože stavebný projekt si vyžaduje koordináciu,“ vymenoval JUDr. Roman Hriadel. Rozhodujúce je, či ide o koordináciu výsledku, alebo o riadenie osoby.

Praktický checklist pre firmy

Riziko znižuje odmena naviazaná na výstupy, vlastné vybavenie externistu, viac klientov, možnosť subdodávky, vystupovanie pod vlastným menom a absencia interných benefitov. Riziko rastie pri exkluzivite pre jedného klienta, operatívnom prideľovaní úloh, fixnom paušáli, práci v kancelárii firmy, firemnom e-maile či žiadostiach o dovolenku. „Podstatné je, aby forma spolupráce zodpovedala jej obsahu,“ pripomenul JUDr. Hriadel.

Problematika švarcsystému a závislej práce v stavebníctve už dávno nie je len teoretickou právnou debatou, ale po legislatívnych zmenách od 1. januára 2026 predstavuje pre podnikanie reálnu ekonomickú hrozbu. Odstránenie pevne určeného pracovného času z definície závislej práce zobralo firmám z rúk ich najsilnejší argument a prinútilo ich začať sa na zmluvné vzťahy pozerať úplne novou optikou.

Švarcsystém v stavebníctve

Stavebníctvo je špecifické svojou dynamikou, zložitosťou a potrebou vysokej miery odbornej koordinácie, čo legislatíva rešpektuje, no nesmie sa to zneužívať na skryté zamestnávanie s cieľom optimalizácie nákladov na úkor práv pracovníkov a štátneho rozpočtu. „Bezpečná spolupráca so SZČO musí byť samostatná nielen na papieri, ale aj v každodennom fungovaní,“ odznelo na odbornom seminári základné pravidlo, ktoré by si mal osvojiť každý manažér, konateľ či majiteľ stavebnej a projekčnej spoločnosti.

Ak realita každodenného fungovania na stavbe alebo v projekčnej kancelárii vykazuje znaky osobnej závislosti, riadenia a podriadenosti, žiadna, akokoľvek nepriestrelne napísaná obchodná zmluva firmu pred drakonickými pokutami nezachráni.

Jedinou správnou cestou k stabilnému a bezpečnému podnikaniu je zosúladiť zmluvnú dokumentáciu, fakturačné procesy a reálne fungovanie na projektoch tak, aby boli v absolútnom súlade so zákonom. Tam, kde externá forma nie je z objektívnych dôvodov možná, netreba riskovať likvidáciu firmy, ale radšej zvoliť štandardný, transparentný a legálny pracovnoprávny vzťah.

Slovenská komora stavebných inžinierov

Slovenská komora stavebných inžinierov (SKSI) je významná stavovská a profesijná organizácia, ktorá združuje približne 6 400 členov, z toho viac ako 4 800 autorizovaných stavebných inžinierov a 1 600 dobrovoľných členov. Jej hlavným poslaním je zabezpečiť vysokú odbornú úroveň v oblasti projektovania, riadenia a realizácie stavieb a zároveň chrániť verejný záujem v územnom plánovaní, výstavbe a architektúre. SKSI aktívne podporuje práva inžinierov, ich profesijné, sociálne a hospodárske záujmy, pričom obhajuje ich stavovskú česť. Dbá na to, aby členovia vykonávali svoje povolanie odborne, eticky a v súlade s legislatívou.

Okrem udeľovania autorizácií vykonáva SKSI aj skúšky odbornej spôsobilosti v oblastiach energetickej certifikácie, stavbyvedenia a stavebného dozoru.Na medzinárodnej úrovni je SKSI členom Európskej rady inžinierskych komôr (ECEC) a Európskej rady stavebných inžinierov (ECCE), čím prispieva k formovaniu európskej inžinierskej legislatívy a výmenám odborných skúseností.

Viac informácií na: www.sksi.sk