(2) OBNOVA HISTORICKÝCH DVERÍ. Denník workshopov tradičných stavebných remesiel

Nenápadná dôležitosť dverí

Dvere sú azda najaktívnejšími „súčiastkami“ starého domu. Spájajú aj rozdeľujú priestory, formujú bezpečie, intimitu a pohodlie jeho obyvateľov. Zvyčajne nestačí, že dvere sú funkčné. To, ako sú stvárnené často formuje celkový charakter atmosféry domu. Už naši predkovia vedeli, že na dverách sa neoplatilo šetriť. Aj jednoduché dvere si vyžadujú precíznu stolársku prácu, kvalitný materiál a kovania. Lacný „aušus“ vydrží pár rokov.

Obnova historických dverí – postupy (Baroková lekáreň / Štiavnické Bane)

Tvary, znaky, detaily

Barokové dvere? V našich končinách už malý zázrak! Zachovali sa iba tie najkvalitnejšie, alebo tie, na ktoré sa ústraní podarilo zabudnúť. Takým spôsobom prežili aj dvere Barokovej lekárne v Štiavnických Baniach, ktorá uchováva dokonca celú kolekciu zaujímavých starých dverí. Žiadne z nich nezapadajú do typických slohových alebo štýlových šablón. Naopak, každé svojou originalitou súťaží o našu pozornosť. Pôsobivé sú nielen tvary, ale aj prepracované detaily zárubní, kaziet, ríms či olištovania. Kovové súčasti sú skutočnými dizajnérskymi skvostami – dverné závesy, zámky, kľučky, priťahovacie madlá sú vynaliezavo tvarované.

Farebné prekvapenia

Partia účastníkov a účastníčok letného workshopu tradičných remesiel sa pod vedením skúsených lektorov podujala na opravu historických dverí lekárne. Pôvodne predpokladali, že čistenie povrchov dvier od starých náterov bude najnudnejšou etapou. Opak bol pravdou. Počas čistenia objavovali nečakané farebné prekvapenia – od rôznych odtieňov starých náterov po efektné fládrované povrchy. Na tento proces použili bežné náradie: teplovzdušnú pištoľ, škrabky, špachtle, občas skalpel a samozrejme trpezlivosť.

Článok pokračuje pod reklamou

Reklama

Protézovanie – remeselná mikrochirurgia

Po očistení prišla na rad podrobnejšia diagnostiku. Je niečo odlomené, poškodené hnilobou alebo napadnuté drevokazným hmyzom? Cieľom bolo zachovať maximum originálnych častí. Náhrady vo forme protéz či doplnkov sa cielene obmedzovali na nevyhnutný rozsah. Dôležitým krokom bol starostlivý výber dreva na výrobu protéz, aby sa jeho hustota a smer vlákien približovali pôvodnému materiálu. Miesto, kam sa protéza dopĺňala bolo potrebné precízne upraviť, aby doplnok priliehal čo najtesnejšie. Spoj zafixovalo lepidlo a svorky. Pri protézovaní sa využívali tradičné nástroje: pílka, dláto, nožík, skalpel, brúsny papier.

Aj hodinár by sa potešil

Pri obnove kovových častí dvier zvolili opatrný postup. Odmontovali len tie prvky, kde si to charakter opravy vyžadoval, najmä opotrebované dverné zámky a priťahovacie madlá. Kľučky a ozdobné dverné závesy sa podarilo obnoviť bez demontáže. Obnova sa nesústredila len na opravy povrchov. Každá kovová časť dvier má dôležitú funkčnú úlohu. Najzložitejšou výzvou bola obnova mechanizmov kovových škatuľových zámkov. V tíme by sa bezpochyby uchytil aj skúsený hodinár. Napokon sa všetky zámky podarilo znovu zfunkčniť.

Náterové finále

Po očistení dverí, doplnení chýbajúcich častí, vytmelení a prebrúsení povrchov, obnove kovových častí, prišla očakávaná záverečná etapa – nátery. Dvere najprv napustili ľanovým olejom, ktorý ich rozžiaril. Na finálnu povrchovú úprav bol použitý farebný ľanový náter. Na exteriérové dvere zvolili intenzívny výrazný odtieň, ktorý harmonizuje s barokovou úpravou fasády lekárne. V interiéri uplatnili decentné pastelové odtiene dverí. Neutrálne tóny náterov „zafungovali“ podľa očakávania. Zjednotili rozmanitosť tvarových typov dverí do príjemného celku.

Obnova historických dverí = dobrá investícia

Základnú obnovu historických dverí si zručný človek dokáže zrealizovať aj svojpomocne. Pri náročnejších poškodeniach je však vhodné osloviť skúseného remeselníka alebo konzervátora. Do obnovy starých dverí sa rozhodne oplatí investovať čas, energiu a nadšenie. Zachovanie a obnova historických dverí bezpochyby zhodnocuje každý dom.

Sledujte nás, v seriály budeme publikovať reportáže z ďalších workshopov tradičných stavebných remesiel.

autor @Iveta Chovanová