(Adam Černický) BIM technológia: Mojou motiváciou bola vidina možnosti pracovať odkiaľkoľvek

BIM technológia (Building Information Modeling) je moderný proces navrhovania, výstavby a správy budov, založený na digitálnych modeloch, ktoré integrujú všetky relevantné informácie o projekte počas celého jeho životného cyklu.

Tento proces zahŕňa vytváranie a správu dát o fyzických a funkčných charakteristikách stavby, pričom slúži ako databáza informácií pre návrh, realizáciu, prevádzku a údržbu budovy.

BIM technológia a jej využívanie v praxi

O tom „Čo je BIM technológia? Ako funguje a kde sa používa?„ sme už písali informatívny článok. Teraz prejdeme z teórie a definícií priamo do praxe, aby sme si vedeli predstaviť ako a kde sa reálne využívajú BIM technológie v reálnom svete. Svoj príbeh a skúsenosti nám popíše v rozhovore Adam Černický z firmy ArchiNea SK s.r.o., ktorého pozícia je Architekt / BIM Manager.

Článok pokračuje pod reklamou

Reklama

Ako a kde ste sa prvýkrát dostali do kontaktu s Bim technológiami? Spomeniete si aj aké to boli?

Počas štúdia na Technickej Univerzite v Košiciach (TUKE) približne v roku 2016 som skúšal rôzne programy, v ktorých sa dalo projektovať. Poznal som AutoCAD ešte zo strednej školy a na univerzite nás učili v Allplane a v Archicade. Najviac sa mi zapáčil program Archicad jeho jednoduchosťou. Chcel som sa v ňom ďalej vzdelávať.

V tom čase bolo veľmi málo videonávodov na internete po slovensky alebo česky. Zúčastnil som sa prezentácie softvéru od predajcov. Stretnutie malo názov BIM Cafe. V tom čase ešte nič netušiaci študent ohľadom BIM som nevedel nič. Na univerzite to myslím ani nespomínali, až neskôr.

Zistil som, že vďaka BIM sa dajú riešiť veci digitálne a mojou motiváciou bola vidina možnosti pracovať odkiaľkoľvek bez potreby navštevovať konkrétnu kanceláriu.

Mám rád cestovanie, a preto som sa tejto oblasti ohľadom BIM začal venovať naplno. Mal som pár známych z IT alebo online marketingu, ktorí cestovali napr. po Ázii a pracovali. V oblasti stavebníctva, nepredstaviteľné, ale vďaka BIM vznikla vízia. Na BIM sa využíva CDE prostredie (spoločný dátový priestor).

S akými BIM technológiami pracujete dnes?

V súčasnosti projektujem stále v Archicade, najlepšie sa poznám s jeho možnosťami. Vďaka tomu viem aj jednoznačne ukázať možnosti iných systémových riešení ako je Revit alebo Allplan. Viem presne, čo potrebujú kolegovia hľadať, ak niečo nevedia spraviť ohľadom informácií v modeli, aký potrebujem. Od architektov a projektantov potrebujem IFC modely, ktoré používame pre výstavbu. Máme spoločné dátové prostredie DALUX.

DALUX je zároveň aj najlepším BIM prehliadačom. IFC model v sebe ukrýva informácie ohľadom stavebných materiálov, plôch, objemov, tepelnotechnických vlastností, atď. Pri veľkom množstve vlastností je celý proces spomalený. Proces exportovania IFC modelu z jedného softvéru a importovania do ďalšieho softvéru sa predlžuje nahromadením veľkého množstva vlastností. Tieto vlastnosti potrebujeme redukovať. Momentálne pracujeme na automatickom rozpočtovaní stavieb pomocou Nevarisu.

Aká je úloha BIM technológií? Uvediete celý proces od začiatku „prvého znaku“ až do konca „pri realizácii projektu“ alebo aj pri „správe nehnuteľností“?

BIM by mal urýchliť celý proces a eliminovať možné riziká na stavbe. Príkladom môže byť geodetické zameranie pozemku. Ako architekt obdržím polohopis a výškopis od geodeta v Excel tabuľke a situačný výkres pozemku, napríklad v PDF alebo DWG. Tieto dáta si môžem priamo nahrať do BIM softvéru, kde automaticky vznikne 3D model terénu. Ak ide o svahovitý pozemok, presne poznám jeho sklon a topografiu v 3D priestore. To mi umožňuje efektívnejšie navrhovať dom na danom pozemku.

Keď k 3D modelu pridám aj informácie o štruktúre zeminy z geologického prieskumu, získam podstatné údaje pre statika. Spoločne tak môžeme navrhnúť presné základové konštrukcie domu. V úzkej spolupráci s celým tímom inžinierov si môžeme vymieňať dáta na CDE platforme, napríklad v Daluxe.

Do projektu domu vstupuje množstvo technológií, ktoré vďaka BIM riešeniu dokážem lepšie optimalizovať. Ako architekt vytvorím hmotu budovy, do procesu následne vstúpi TZB inžinier, ktorý modeluje vedenie potrubí a elektrikár, ktorý rieši rozvody elektriny. Pomocou 3D koordinácie dokážeme predchádzať kolíziám a nedostatkom v projekte. Modely sa zároveň nasýtia potrebnými informáciami o materiáloch, dimenziách potrubí a ďalších parametroch potrebných pre automatické rozpočtovanie.

Celý projekt je možné oceniť v priebehu niekoľkých hodín. Softvér na rozpočtovanie rozloží stavbu na jednotlivé časti a vygeneruje výmery, napríklad m² murovaných stien pre rozpočet. Rozpočtár potom len priradí jednotlivým pozíciám ceny. V súčasnosti je možné využiť aj AI nástroje, ktoré automaticky priraďujú ceny na základe trhových údajov z databázy. Ak si navyše predpripravím šablónu s potrebnými informáciami pre modelované prvky, celý proces ešte viac urýchlim. To by bol ideálny stav, za ktorým však stojí množstvo práce a nastavení.

BIM modely sa následne využívajú aj pri realizácii stavby. Pomocou Daluxu môžem nastaviť rôzne detailné pohľady pre pracovníkov na stavbe. Ak sa niektoré miery zabudnú, všetko sa dá dodatočne premerať. Pomocou augmented reality (AR) je možné premietnuť model priamo do priestoru cez smartfón alebo tablet. V Daluxe viem tiež kontrolovať kubatúry, filtrovať model podľa parametrov a spájať ho s výkresmi.

Počas výstavby sa k prvkom v modeli pripájajú rôzne dokumenty, ktoré sa následne využívajú pri správe nehnuteľnosti. Napríklad k oknám je možné pripojiť certifikát o montáži a vzduchotesnosti, k potrubiam zas certifikát o ich tesnosti atď.

Digitálny archív dokumentácie naviazaný na BIM model

Vytváram si digitálny archív všetkých dôležitých dokumentov, ktoré sú prepojené s BIM modelom. Tento systém funguje ako veľký šanón, kde mám na jednom mieste uložené všetky relevantné podklady k jednotlivým stavebným prvkom. Ak napríklad budem potrebovať technickú dokumentáciu ku kotlu na vykurovanie, stačí mi kliknúť priamo v modeli na kotol a okamžite sa mi zobrazia všetky súvisiace dokumenty – technické správy, záručné listy, certifikáty a návody na obsluhu. Tento systém výrazne zjednodušuje správu a údržbu budovy počas celej jej životnosti.

Pre porovnanie ako fungoval systém bez technológií v minulosti? Napríklad časovo, papierovo a pod,..?

Presné porovnanie neviem posúdiť, keďže som v tom čase ešte nebol v odbore. Ak sa však nad tým zamyslím a porovnám to so staršími projektmi, napríklad s projektom nášho rodinného domu, vidím zásadné rozdiely. Výkresy boli jednoduché, obsahovali len základné informácie bez množstva detailov a prípadné problémy sa riešili priamo na stavbe.

Dodnes veľa ľudí stavia domy len na základe projektovej dokumentácie určenej pre stavebné povolenie. Podobná situácia bola aj pri výstavbe jedného bytového domu, kde som bol na praxi počas štúdia. Neviem, s koľkými problémami sa tam museli stretnúť, ale je zrejmé, že pri absencii podrobnejšej dokumentácie ich bolo dosť.

Moderné budovy obsahujú oveľa viac technológií v porovnaní so staršími stavbami, čo prirodzene zvyšuje nároky na projektovú dokumentáciu

Ak je táto dokumentácia spracovaná len v 2D výkresoch, môže dochádzať k výrazným nedostatkom. Napríklad pri krížení rôznych potrubí si neviem presne predstaviť, koľko prvkov – kolien, odbočiek či spojok – bude potrebných.

V 3D priestore si však všetko namodelujem a už vopred viem, aké komponenty budem potrebovať. Navyše, pracovník na stavbe vidí model, čo mu poskytne oveľa lepšiu predstavu o realizácii. Aj keď je proces projektovania v 3D podrobnejší a časovo náročnejší, pri samotnej výstavbe vieme vďaka nemu získať množstvo výhod.

Ak k tomu pridáme elimináciu problémov už v návrhovej fáze a optimalizáciu nákladov na výstavbu, celý proces sa stáva efektívnejším a výrazne sa minimalizujú nečakané komplikácie.

Každý program funguje na základe licencií. Koľko asi približne stoja takéto licencie pre jednotlivca / firmu?

Licencie softvérov majú rôzne spôsoby predplatného. Platí, že čím dlhšie je predplatné, tým lacnejšia je licencia. Niektoré softvéry ponúkajú aj trvalé licencie, pri ktorých sa platí takzvaný ročný balíček, umožňujúci každoročnú aktualizáciu na najnovšiu verziu.

Napríklad ročná licencia na ArchiCAD stojí približne 2 600 €. Súčasťou predplatného je množstvo benefitov, vrátane cloudovej licencie, ktorá umožňuje viacerým užívateľom pracovať naraz na jednom projekte. Napríklad ja môžem pracovať na 1. NP a kolegyňa na 2. NP, pričom si priebežne vymieňame dáta a sledujeme navzájom vykonané zmeny.

Dalux má odlišný systém predplatného, ktorý sa odvíja od konkrétneho projektu. Presnú cenu neviem určiť, pretože na jej výpočet používajú vzorec, v ktorom zohľadňujú predpokladané náklady na projekt. Okrem toho ponúkajú aj korporátnu zmluvu, ktorá umožňuje neobmedzený počet projektov, pričom v tomto prípade sa cena odvíja od ročného obratu firmy.

Vo firme, kde pracujem, zastrešujeme celý proces – od projekcie, cez realizáciu až po správu nehnuteľností. Dalux zatiaľ využívame vo všetkých fázach okrem správy nehnuteľností.

V prípade otázok ma môžete kontaktovať na mojom LinkedIn profile.