

Na čo si dať pozor v účtovníctve a fakturácii v stavebníctve?


ilustračná foto: pixabay
Účtovníctvo a fakturácia v stavebníctve predstavujú špecifickú oblasť, ktorá si vyžaduje zvýšenú pozornosť. Práve v tejto oblasti totiž platia odlišné pravidlá najmä v súvislosti s uplatňovaním DPH. Nie vždy je totiž jasné, či má byť stavebná práca fakturovaná s DPH, alebo bez nej.
Nesprávne vystavená faktúra môže mať za následok nielen dodatočné platby, ale aj sankcie zo strany daňového úradu. V tomto článku sa pozrieme na to, kedy je potrebné DPH uvádzať a kedy môžu byť stavebné práce od dane oslobodené. Na čo si dať pozor, aby vaše účtovníctvo stálo na pevných základoch?
Základné náležitosti faktúry pri stavebných prácach
Faktúra je kľúčový dokument, ktorý slúži ako dôkaz o dodaní stavebných prác a žiadosť o platbu. Aby bola platná a profesionálna, musí obsahovať niekoľko povinných údajov. V hlavičke by nemali chýbať údaje o dodávateľovi vrátane názvu firmy, IČO, DIČ, kontaktov a ideálne aj loga. Každá faktúra musí mať jedinečné číslo, dátum vystavenia a dátum splatnosti. Nevyhnutné sú aj údaje o odberateľovi, názov, adresa a kontaktné informácie.
V jadre faktúry je potrebné presne špecifikovať poskytnuté práce, množstvo, jednotkovú cenu, medzisúčet a prípadne sadzbu DPH alebo informáciu o prenose daňovej povinnosti. Na záver nesmú chýbať celková suma k úhrade a jasne definované platobné podmienky a spôsoby úhrady. Dôsledné dodržanie týchto náležitostí prispieva k prehľadnosti, správnemu zaúčtovaniu a hladkému priebehu úhrad.
Fakturácia v režime prenosu daňovej povinnosti: Na čo nezabudnúť
Pri dodaní stavebných prác medzi dvoma platiteľmi DPH na území Slovenska môže nastať situácia, kedy sa uplatňuje tzv. prenos daňovej povinnosti. Ak sú splnené všetky tri podmienky stanovené zákonom o DPH, dodávateľ (napr. spoločnosť A) vystaví faktúru bez DPH, pričom na nej musí byť jasne uvedená poznámka „prenesenie daňovej povinnosti“. Táto faktúra musí obsahovať všetky náležitosti podľa § 74 zákona o DPH, s výnimkou samotnej dane. Dodávateľ následne dodanie stavebných prác neuvádza do daňového priznania, ale má povinnosť viesť presnú evidenciu o dodaných službách a uviesť príslušné údaje do kontrolného výkazu.
Na strane odberateľa (napr. spoločnosti B) vzniká povinnosť tzv. samozdanenia. Odberateľ je povinný vypočítať a odviesť DPH z prijatých stavebných prác a zahrnúť ju do svojho daňového priznania aj kontrolného výkazu. Zároveň mu môže vzniknúť nárok na odpočítanie DPH, avšak len za predpokladu, že splní podmienky uvedené v § 49 až 51 zákona o DPH. „V prípade, že sa dodáva, predáva nehnuteľnosť, ktorá podlieha DHP, predávajúci má nárok na odpočet DPH. V prípade, ak ide o nehnuteľnosť, ktorá je oslobodená od DPH, nárok na odpočet nevzniká,“ informuje Vladimíra Mačuhová daňová poradkyňa spoločnosti Flatiron Tax pre Podcast Stavebného magazínu (video pod článkom).
Celý tento proces si vyžaduje dôkladné porozumenie legislatíve a dôslednú administráciu. Preto je dôležité mať systém účtovania v stavebníctve správne nastavený.
Fakturácia v bežnom režime: Keď sa prenos daňovej povinnosti neuplatní
Ak pri dodaní stavebných prác nie sú splnené všetky tri podmienky na uplatnenie prenosu daňovej povinnosti, uplatňuje sa tzv. bežný režim DPH. To znamená, že dodávateľ vystaví faktúru s DPH, pričom je povinný daň uviesť vo faktúre, zahrnúť ju do daňového priznania a následne aj odviesť do štátneho rozpočtu. Postupuje sa podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, ktorý stanovuje, že daň platí ten, kto tovar alebo službu dodáva.
Typickým príkladom je fakturácia prác, ktoré nespadajú do sekcie F klasifikácie CPA, napríklad montáž nábytku. V tomto prípade dodávateľ vystavuje faktúru s uvedením základu dane a 20 % DPH. Rovnako sa bežný režim uplatní aj pri poskytovaní stavebných prác pre fyzické osoby, občanov, ktorí nie sú platiteľmi DPH. V takom prípade síce vzniká povinnosť odviesť DPH, no faktúra ako daňový doklad nie je povinná. Namiesto toho sa vyhotovuje účtovný doklad v súlade so zákonom o účtovníctve, ktorý sa následne zahrnie do časti D.2. kontrolného výkazu. Správne určenie režimu fakturácie je preto kľúčové pre správne vedenie účtovníctva aj plnenie daňových povinností.
Kto nesie zodpovednosť za správne určenie režimu DPH?
Zodpovednosť za správne určenie režimu fakturácie pri stavebných prácach nesie v prvom rade dodávateľ. Práve on najlepšie pozná charakter poskytovaných prác a rozhoduje, či sú splnené podmienky na uplatnenie prenosu daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j zákona o DPH. Ak sa dodávateľ na základe odôvodneného predpokladu rozhodne uplatniť režim prenosu daňovej povinnosti, a neskôr sa ukáže, že tento režim nebol správny, zákon prenáša zodpovednosť za úhradu DPH na odberateľa, ak ide o platiteľa DPH. Ten však v takom prípade nie je povinný skúmať, či dodávateľ postupoval správne.
„Možno by sme sa naozaj mohli trošku zamýšľať nad tým nielen z pohľadu, ako ušetriť na daniach, ale aj z pohľadu rizík a zodpovedností, ktoré sú s tým spojené, aj z hľadiska stavebných predpisov, ako aj daňových predpisov a postihov. Čo sa ja snažím vyhovoriť klientom, je situácia, kedy by sa fyzická osoba mala stať platiteľom DPH. Ak sa osoba v tomto segmente nezaregistruje ako platiteľ DPH, pričom evidentne zo stavebnej činnosti vykazuje zisky, daňový úrad potom vie ísť nielen po nejakom základnom imaní spoločnosti, ale po celom majetku,“ upozorňuje poradkyňa Vladimíra Mačuhová.
Situácia sa komplikuje, ak dodávateľ nesprávne vyhodnotí transakciu ako „bežný režim“ a vystaví faktúru s DPH, hoci mal uplatniť prenos daňovej povinnosti. Odberateľ môže dodávateľa požiadať o opravnú faktúru bez DPH. Ak dodávateľ nevyhovie, vzniká mu povinnosť odviesť DPH do štátneho rozpočtu ako osoba, ktorá ju uviedla na faktúre. Odberateľ však v tomto prípade nemá právo na odpočítanie DPH z takejto nesprávne vystavenej faktúry. V praxi preto platí, že dôkladné a odborné posúdenie režimu fakturácie ešte pred vystavením faktúry je nevyhnutné pre obe strany, aby sa predišlo finančným stratám a daňovým komplikáciám.
Význam dokladov pri preukazovaní nákladov
Pri realizácii stavebných prác a nákupoch materiálu je pre každého podnikateľa alebo investora kľúčové mať riadne účtovné doklady, najmä faktúry a bločky. Tieto doklady sú jediným legálnym a účtovne uznateľným spôsobom, ako preukázať náklady v účtovníctve a zároveň si uplatniť nárok na odpočet DPH, ak ide o platiteľa.
Nákup „bez papierov“, hoci sa na prvý pohľad môže zdať výhodný kvôli „ušetrenej“ DPH, v skutočnosti neznižuje reálne náklady, ale znemožňuje ich uplatniť v daňovom priznaní a znižuje vašu daňovú efektivitu. Navyše, v prípade daňovej kontroly nemáte žiadny dôkaz o výdavku, čím riskujete dodatočné vymeranej dane aj sankcie. Transparentné dokladovanie všetkých nákladov je preto nielen zákonnou povinnosťou, ale aj ochranou vášho podnikania pred zbytočnými problémami.