Vzniká na Slovensku nový stavebný fenomén? Takmer každá firma v tomto segmente má skúsenosť s podvodmi

Stavebný sektor patrí dlhodobo medzi odvetvia, ktoré sa vyznačujú vysokým objemom zákaziek, materiálových tokov a subdodávateľských vzťahov. V takejto dynamickej a často zložitej sieti spolupráce však čoraz častejšie dochádza k negatívnemu javu, ktorému je dobré venovať zvýšenú pozornosť, k podvodom.

Mnohé slovenské stavebné firmy už nie sú len ojedinelými obeťami, ale pravidelne narážajú na nekalé praktiky, nezaplatené faktúry, fingované firmy či úmyselne zdržiavané platby. Tento trend sa, žiaľ, stáva systematickým problémom, ktorý ovplyvňuje nielen finančné zdravie firiem, ale aj dôveru v celý segment.

Podvody v stavebníctve na Slovensku fikcia alebo smutná realita?

Prečo je výskyt podvodov v stavebníctve na Slovensku čoraz bežnejší, aké formy najčastejšie nadobúdajú a ako sa môžu firmy brániť, aby minimalizovali riziká a chránili svoje podnikanie?

Fiktívne dovozy, prázdne kamióny a karuselové reťazce

Jednou z oblastí, kde sa v slovenskom stavebníctve najčastejšie objavujú podvody, je obchodovanie so stavebným materiálom. Mnohé stavebné komodity sú ideálne na daňové podvody z viacerých dôvodov. Sú objemné, ťažko spočítateľné a navyše sa ľahko a rýchlo vedia „stratiť“ tým, že sa spotrebujú priamo na stavbách.

Bežnou praxou podvodníkov je prevážanie prázdnych kamiónov, pričom voči štátu uplatňujú neoprávnené nadmerné odpočty DPH. Často ide o tovar nakúpený od firiem s majiteľmi zo zahraničia, ktorí využívajú výnimky pri dovoze z EÚ. V takých prípadoch podvodníci nezaplatia daň a neodvedú ju ani pri ďalšom predaji, pretože firma zanikne a zodpovedná osoba zmizne.

Súčasťou tzv. karuselových podvodov sú aj spoločnosti, ktoré si tovar medzi sebou opakovane predávajú s cieľom minimalizovať daňové povinnosti. Problémom je tiež absencia nadobúdacích dokladov, čo umožňuje predávať prepašovaný tovar bez evidencie a dane. Ako informuje denník Pravda, štát pritom ročne prichádza len na fiktívnych vývozoch a dovozoch v tomto sektore o viac ako 40 miliónov eur.

Zákazník ako obeť

Podvody v stavebníctve sa netýkajú len samotných firiem a ich obchodných vzťahov, ale čoraz častejšie zasahujú aj konečných zákazníkov, najmä jednotlivcov, ktorí si objednávajú výstavbu domov alebo rekonštrukčné práce. Jedným z najčastejších trikov je požadovanie neúmerne vysokej zálohy či platby vopred, bez jasne stanovených záruk a dohody o priebehu financovania. „Je veľmi veľa firiem, ktoré sa uchyľujú k nekalým praktikám. Lákajú na neprimerane krátke čakacie lehoty, prípadne vezmú peniaze a zmiznú,“ vystríha hosť podcastu denníka Stavebný magazín.

Článok pokračuje pod videom

Seriózne stavebné spoločnosti pritom ponúkajú transparentné podmienky, vrátane možnosti financovania výstavby na etapy. Ak firma nie je ochotná rokovať o takýchto možnostiach, môže to byť signál, že nie je finančne stabilná alebo má záujem len o rýchly zisk bez skutočného zámeru stavbu dokončiť.

Rovnako varovným znakom je nejasné vyčíslenie ceny bez zahrnutej DPH, čo môže viesť k následnému neustálemu navyšovaniu nákladov počas výstavby. Zodpovedný dodávateľ komunikuje otvorene, garantuje konečnú cenu a nevyužíva neprehľadné praktiky, ktoré klienta uvádzajú do omylu.

Falošné reklamácie a nezaplatené faktúry: Aj firmy sa musia brániť

Podvody v stavebníctve sa, žiaľ, neobjavujú len zo strany dodávateľov. Aj samotní zákazníci sa neraz dopúšťajú nekalých praktík voči stavebným firmám. Typickým príkladom je snaha nezaplatiť za odvedenú prácu pod rôznymi zámienkami. Zákazník odmieta prebrať stavbu, hľadá drobné nedostatky, ktoré nafukuje do veľkých problémov, alebo tvrdí, že práce neboli vykonané podľa dohody. Cieľom je oddialiť platbu, znížiť cenu alebo sa jej úplne vyhnúť.

„Viackrát sa nám stalo, že zákazník si objednal nejakú stavebnú službu, rekonštrukciu, postavenie domu. Prídu majstri, začne sa pracovať, nakúpi sa materiál, práce postupujú, zákazník je spokojný a nič nenasvedčuje tomu, že by sa mali objaviť nejaké komplikácie a reklamácie. Sme dohodnutí na platbe. Keď sa ale celý stavebný proces chýli ku koncu, začnú problémy, či už s platením, alebo s kvalitou práce. Dokonca sa nám stalo už aj to, že sme dokončili stavbu a zákazník prestal dvíhať telefóny, zablokoval si naše číslo, či dokonca sa nám začal vyhrážať. Takto nám nebolo vyplatených asi 15 000€,“ opisuje svoje skúsenosti manažér stavebnej firmy v podcaste Stavebného magazínu.

Niektorí klienti dokonca zneužívajú nedokonalosti v zmluvách či absenciu dôkazov o odovzdaní prác, aby sa vyhli svojim záväzkom. Tieto prípady sú pre stavebné firmy rovnako likvidačné ako podvody zo strany neserióznych dodávateľov, najmä pri menších projektoch, kde každá neuhradená faktúra výrazne ovplyvňuje cashflow. Aj preto je dôležité, aby si firmy dôkladne chránili svoje záujmy, pracovali so zrozumiteľnými zmluvami a priebeh výstavby podrobne dokumentovali.

„Vo všeobecnosti platí, že zmluva je lacnejšia ako súdy. Zmluva je povinnosť. Po mojich skúsenostiach som hneď volal právnikovi a nastavili sme zmluvu. Stretol som sa však aj s tým, že keď som niekomu z našej brandže povedal, že som na zmluvu čakal dva týždne a stála ma 250€, ich reakcia bola, že som čistý blázon. No dostal som aj spätnú väzbu, v tom zmysle, že od zákazníka, ktorý ju poslal svojmu právnikovi, prišlo, že má hlavu a pätu a že je veľmi dobre postavená. Je obojstranná a nedá sa proti nej bojovať.  Aj zákazníci na zmluvu reagujú veľmi dobre, pretože je rozumne napísaná,“ informuje hosť podcastu, ktorý sa v stavebníctve pohybuje už roky.

Férovosť by mala byť obojstranná, len tak je možné vytvoriť dôveru a dlhodobo udržateľné podnikateľské prostredie.

Je možné v stavebníctve podvody včas odhaliť?

Otázka včasného odhalenia podvodov v stavebníctve je mimoriadne aktuálna. Najmä vzhľadom na to, že ich identifikácia býva často oneskorená alebo úplne zlyháva. Hoci štatistiky naznačujú, že len mizivé percento slovenských a českých stavebných firiem v posledných rokoch evidujú podvody, tieto nízke čísla neodrážajú realitu vyššej poctivosti v odvetví. Podľa odborníkov ide skôr o dôkaz, že firmy stále nedisponujú účinnými mechanizmami na detekciu a prevenciu podvodného správania.

V krajinách ako Belgicko, Nemecko či Dánsko sú podvody nahlasované oveľa častejšie, čo môže súvisieť s rozvinutejším systémom kontroly a vyššou úrovňou firemnej transparentnosti. Práve zavedenie jednoduchých, ale systematických preventívnych opatrení, ako sú kontrolné procesy, pravidelný audit subdodávateľov či dôsledné dokumentovanie všetkých fáz projektu, môže firmám pomôcť odhaliť podvody včas a vyhnúť sa značným finančným stratám.

Prevencia je v tomto prípade často lacnejšia ako riešenie dôsledkov.