ZMOS: Čierne stavby by sme bez niektorých ustanovení zákona nemohli vyriešiť, reagujú na verejného ochrancu práv
ilustračná foto: ZMOS
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) zdôraznilo, že bez určitých funkčných ustanovení v stavebnej legislatíve by nebolo možné reálne sa vyrovnať s veľkým množstvom starých nelegálnych stavieb, ktoré sa na území Slovenska nachádzajú. Ide najmä o drobné stavby, ktoré sú funkčne a prevádzkovo naviazané na hlavné stavby.
ZMOS tak v pondelok reagoval na podanie verejného ochrancu práv, ktorým bola na Ústavnom súde SR spochybnená ústavnosť časti stavebnej amnestie.
Čierne stavby a ich legalizácia
„Ak by stavebný zákon takúto možnosť neobsahoval, neexistovala by legálna cesta, ako tento stav riešiť. Výsledkom by nebola vyššia právna istota, ale dlhodobé udržiavanie nelegálneho stavu, ktorý by bol v praxi nevymožiteľný tak zo strany stavebných úradov, ako aj zo strany štátu,“ uviedlo združenie.
Článok pokračuje pod reklamou
ZMOS zároveň zdôraznil, že dodatočná legalizácia stavieb nemôže byť bezpodmienečná a nemôže smerovať k oslabeniu územného plánovania ani k zvýhodňovaniu výstavby realizovanej v rozpore so zákonom. Rozlišovanie medzi drobnými stavbami naviazanými na hlavné stavby a stavbami s významným dosahom na územie považuje ZMOS za nevyhnutné.
V prípade stavieb, ktoré majú investičný alebo developerský charakter, považuje ZMOS za samozrejmé uplatnenie existujúceho miestneho poplatku za rozvoj podľa platnej stavebnej legislatívy. Dodatočná legalizácia stavby nemôže znamenať finančné zvýhodnenie oproti tým stavebníkom, ktorí postupovali v súlade so zákonom.
Združenie miest a obcí zároveň vníma argumentáciu verejného ochrancu práv v časti ochrany princípov právneho štátu, právnej istoty a rovnosti pred zákonom ako argumentačne presvedčivú. Podanie otvára dôležitú odbornú diskusiu o tom, ako nastaviť stavebnú amnestiu tak, aby riešila historické problémy nelegálnej výstavby, no zároveň primerane chránila práva osôb, ktoré dodržiavali právne predpisy.
zdroj: TASR / úprava redakcia
