Stavebná amnestia: Verejný ochranca práv žiada Ústavný súd pozastaviť legalizáciu čiernych stavieb

Verejný ochranca práv (VOP) Róbert Dobrovodský sa obrátil na Ústavný súd (ÚS) SR vo veci tzv. stavebnej amnestie, ktorú umožňuje stavebný zákon.

Ako v stredu informoval, v návrhu na začatie konania z 15. decembra zároveň žiada pozastaviť účinnosť tohto sporného ustanovenia, keďže jeho ďalšie uplatňovanie podľa neho môže ohroziť základné práva a slobody.

Stavebná amnestia je nespravodlivá

„Stavebná amnestia sa vzťahuje na čierne stavby, ktoré boli zhotovené od 1. januára 1990 do 31. marca 2025. Ide o dlhé obdobie, je to 35 rokov, kedy obyvatelia, podnikatelia zhotovovali na čierno, stavby,“ povedal Dobrovodský. Stavebný zákon v súčasnosti umožňuje, aby si čierne stavby legalizovali na úkor obyvateľov alebo iných zúčastnených osôb.

Článok pokračuje pod reklamou

Reklama

Nový stavebný zákon s účinnosťou od 1. apríla 2025 už neumožňuje dodatočnú legalizáciu čiernych stavieb, ale podľa verejného ochrancu práv je to otázka budúcnosti, ako sa to bude aplikovať. „Trápi ma obdobie 35 rokov a môžem to nazvať stavebného eldoráda. A na to by sa mal pozrieť Ústavný súd,“ uviedol Dobrovodský.

Napadnuté ustanovenie stavebného zákona podľa verejného ochrancu práv umožňuje dodatočnú legalizáciu stavieb zhotovených bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Tvrdí, že sa tak deje bez preskúmania ich súladu s priestorovými regulatívmi záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie a bez účasti osôb, najmä susedov. Ide o štvrté podanie VOP na ÚS v tomto roku.

„Právny štát nemôže fungovať tak, že porušovanie pravidiel je zvýhodňované. Ak štát vytvára lepšie podmienky pre tých, ktorí zákon nedodržali, vysiela tým nebezpečný signál, že dodržiavanie práva sa neoplatí,“ upozornil Dobrovodský.

Podľa neho o stavbách, ktoré môžu obmedziť pokojné užívanie majetku, znížiť jeho hodnotu, viesť k nedodržaniu odstupových vzdialeností a k neprimeranému zatieneniu obytných miestností, sa rozhoduje bez možností dotknutých ľudí uplatniť svoje práva. „Takýto postup je v rozpore s právom na spravodlivý proces a účinnú ochranu práv,“ poznamenal verejný ochranca práv.

Ak by sa podľa Dobrovodského v rámci stavebnej amnestie legalizovali stavby, ktoré by za riadnych okolností nikdy povolené neboli, následky pre dotknuté osoby, najmä susedov, aj obce, by mohli byť veľmi ťažko napraviteľné. Aj preto považuje za potrebné, aby sa vecou zaoberal Ústavný súd.

Podanie na Ústavný súd .pdf súbor

Dobrovoský poukazuje na skúsenosti zo zahraničia

Rakúsko

V návrhu poukazujem aj na vývoj v iných európskych krajinách. Ako príklad uvádzam Rakúsku republiku, kde sa tamojší Spolkový ústavný súd v roku 2025 začal zaoberať ústavnosťou obdobnej právnej úpravy v spolkovej krajine Horné Rakúsko.

Spolkový ústavný súd Rakúskej republiky v predbežnom posúdení poukázal na možný rozpor s princípom rovnosti, keďže zvýhodňovanie osôb, ktoré stavali v rozpore so zákonom, ich môže stavať do lepšieho postavenia než tých, ktorí postupovali zákonne.

Aj zahraničná ústavná prax potvrdzuje, že stavebné amnestie sú mimoriadne citlivým zásahom do princípov právneho štátu a musia byť posudzované veľmi prísne.

Česká republika

Nový stavebný zákon v Českej republike výslovne podmieňuje udelenie výnimky zo všeobecných požiadaviek na výstavbu (napr. v oblasti umiestňovania stavieb) súhlasom všetkých účastníkov konania, ktorých vlastnícke alebo iné vecné práva môžu byť takouto výnimkou priamo dotknuté (§ 256 ods. 2 zákona č. 283/2021 Sb.). Tieto osoby majú zároveň postavenie účastníkov v povoľovacom konaní, vrátane konania o dodatočnom povolení stavby.

Výnimky sa pritom môžu týkať napríklad minimálnych odstupových vzdialeností od hraníc pozemku, výšky a objemu stavby, miery zastavanosti alebo iných územno-technických regulatívov. Podľa českej právnej úpravy je ich udelenie možné len so súhlasom dotknutých osôb, čo reflektuje ústavnú požiadavku na ochranu vlastníckeho práva a rovnosť v jeho zákonnom obsahu a ochrane.

Naopak, slovenská právna úprava v § 140d ods. 1 stavebného zákona takúto ochranu výslovne neustanovuje. Legalizácia nepovolenej stavby podľa tohto ustanovenia nevyžaduje súhlas dotknutých osôb a zároveň im nepriznáva postavenie účastníka konania, a to ani v prípade, že stavba nespĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu.

zdroj: TASR / úprava redakcia