Zaniknú odborné stavebné profesie? Žiaci o ne nemajú takmer žiadny záujem. Obrovský problém je aj s majstrami výcviku
ilustračná foto: @redakcia
Slovenský trh práce volá po stavebných profesiách, ako sú klampiari či tesári, no mladí ľudia sa od stavebných remesiel odvracajú. Záujem o tieto odbory klesá, školy hlásia nedostatok uchádzačov a firmy márne hľadajú kvalifikovaných pracovníkov. Paradoxne, nezamestnanosť medzi absolventmi rastie, hoci niektoré pracovné pozície zostávajú dlhodobo neobsadené.
Viacero stavebných odborov zápasí s nedostatkom záujemcov, zatiaľ čo u iných profesií evidujeme obrovský pretlak. Dôvod je prostý. Väčšina mladých volí všeobecné stredoškolské vzdelanie a smeruje na vysoké školy, pričom remeslám a učňovským smerom sa vyhýbajú.
Záujem firiem je, žiaci chýbajú
Domáce aj zahraničné firmy aktuálne zápasia s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov v stavebných profesiách, najmä tesárov, murárov či sadrokartonárov. „Stavebné profesie, tradičné profesie, sú v súčasnej dobe na trhu práce veľmi nedostatkové,“ opisuje Ľubica Hlaváčová, riaditeľka Strednej odbornej školy stavebnej v Nitre.
Na viacerých školách na Slovensku tieto stavebné odbory síce fungujú, no o štúdium je zo strany žiakov aj rodičov minimálny záujem. Školy často narážajú aj na legislatívne prekážky, ako napríklad to, že je na otvorenie odboru potrebných aspoň desať žiakov na jedného majstra. A tak sa školy prirodzene sústreďujú na odbory s vyšším dopytom zo strany uchádzačov, čím sa problém len prehlbuje.
Situáciu nie je jednoduché vyriešiť a určite k zlepšeniu nepríde zo dňa na deň. Prvým krokom môže byť však to, že niektoré inštitúcie pristúpili k rekvalifikácii pracovníkov a bežnou praxou sa stáva to, že si stredné školy s výučným listom dorábajú aj vysokoškolsky vzdelaní jedinci.
Tesárstvo je na pokraji vyhynutia
Najalarmujúcejšie je to s tesármi. „Čo sa týka tejto profesie, za posledné roky zaznamenávame len veľmi malý záujem zo strany žiakov základných škôl. Veľmi ťažko sa nám darí napĺňať tento odbor a keď tá tendencia bude taká, aká je, myslím, že odbor veľmi rýchlo pôjde do zániku, aj napriek tomu, že z hľadiska potreby trhu práce a potrieb požiadaviek zamestnávateľov, je veľký dopyt,“ dodáva riaditeľka školy Ľubica Hlaváčová.
Zánik odborných profesií ale nie je žiadnym novodobým javom. Tento aspekt je prítomný už desaťročia. Príkladom toho je odbor čalúnnik, či stavebný klampiar, ktoré sa na odborných školách už dlhé roky neotvorili, pretože žiaci o ne nemali žiadny záujem. Faktom ale ostáva, že stavebné firmy prosia školy o kontakty na žiakov, ktorí by sa v týchto odboroch vyučili. Ako Ľubica Hlaváčová spomína, posledných klampiarov vyučili v roku 2018, pričom boli jedinou školou na Slovensku, ktorá tento odbor ešte mala otvorený.
Problém sa prehlbuje aj s majstrami odborného výcviku
Často zlá situácia v odborných školách stroskotáva aj na tom, že je obrovský problém zohnať majstra odbornej výchovy. Dôvodov môže byť viacero, no veľkú mieru na tom má aj platové ohodnotenie majstrov.
Odborníci si v súkromnom sektore vedia zarobiť oveľa viac, ako to, čo je ponúkané od škôl, ktoré sa riadia udávanými tabuľkovými platmi štátom. Problémom sú aj vysoké kvalifikačné nároky, ktoré sa očakávajú od majstrov, ako napríklad to, že musia mať výučný list v danom odbore, musia mať maturitu, či musia mať doplňujúce pedagogické štúdium. „Často sa nám stáva, že zoženieme človeka, ktorý vyše tridsať rokov robí v danej profesii, má možno päťdesiatšesť, päťdesiatsedem rokov a nakoniec zistíme, že si musí spraviť maturitu. V tom momente sa otočí a poďakuje,“ opisuje situáciu Ľubica Hlaváčová v podcaste pre Stavebný Magazín.
Celkový nedostatok odborníkov ovplyvňuje aj demografická krivka, ktorá je v poklese. Čísla absolventov v týchto odboroch z roka na rok klesajú. Na škole, kde je pani Hlaváčová riaditeľkou, končilo v roku 1991 deväťdesiat murárov a minulý školský rok tento odbor skončilo len deväť absolventov.
Vo veľkej miere problém ovplyvňuje normatívne financovanie žiakov. Je známe, že školy dostávajú financie na každého žiaka a tak sa v súčasnej dobe žiaci aj s horším priemerom a prospechom vedia dostať na prestížne školy. Žiaci tak prirodzene uprednostňujú priemyslovky a gymnázia.
Nedostatok stavebných odborníkov trápi celý región V4
Nedostatok kvalifikovaných remeselníkov nie je výlučne iba slovenským problémom. S rovnakou situáciou zápasí aj Česká republika. Jana Šírová, riaditeľka Strednej odbornej školy a učilišťa v Beroune, potvrdzuje, že záujem o stavebné odbory je aj tam minimálny, hoci prax ponúka ich absolventom stabilné uplatnenie.
Podobný vývoj sledujú aj odborníci v Maďarsku a Poľsku, kde stavebný sektor čelí starnutiu pracovnej sily a nedostatku mladých pracovníkov ochotných nastúpiť do remeselných profesií. Zatiaľ čo dopyt po tesároch, murároch či klampiaroch rastie naprieč regiónom, školské systémy nie sú schopné zabezpečiť dostatočný počet absolventov. Bez cielenej podpory a osvety tak hrozí, že celý sektor stratí stabilitu a krajiny budú čoraz viac závislé od zahraničnej lacnej pracovnej sily.
