Ako ovplyvní nový stavebný zákon zamestnanosť v sektore? Zmena voľných a remeselných živností zmení aj prístup k práci
ilustračná foto: pixabay
S príchodom nového stavebného zákona sa v slovenskom stavebníctve otvárajú dvere zmenám, ktoré môžu priniesť dynamickejšie povoľovanie projektov, väčšiu transparentnosť a digitalizáciu procesov. Otázkou však ostáva, či sa tieto zmeny premietnu aj do reálneho nárastu pracovných miest v sektore, ktorý už roky zápasí s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily.
Zatiaľ čo niektorí odborníci veria, že legislatíva môže rozprúdiť nové investície a tým aj zamestnanosť, iní upozorňujú na to, že bez systematickej podpory odborného školstva a záujmu o remeselné profesie sa žiadna reforma v praxi nepretaví do dlhodobého rastu. Otvára sa tak zásadná otázka, prinesie nový stavebný zákon aj nové pracovné príležitosti, alebo zostane jeho prínos len na papieri?
Zmeny v stavebnom zákone môžu skomplikovať viacero záležitostí
Nový stavebný zákon, platný od apríla tohto roku, má za cieľ zefektívniť povoľovanie stavieb a zaviesť digitalizáciu do stavebného konania. No popri týchto pozitívnych zmenách prináša aj prísnejšie pravidlá v boji proti čiernym stavbám, čo môže výrazne ovplyvniť trh s nehnuteľnosťami. Predaj domov, najmä prostredníctvom hypotekárneho financovania, sa môže skomplikovať najmä v prípadoch, keď stavba nie je úplne v súlade s novou legislatívou. Kupujúci aj predávajúci tak budú musieť venovať väčšiu pozornosť právnemu stavu nehnuteľnosti, aby sa vyhli odmietnutiu úveru zo strany banky alebo zdržaniu celého procesu.
Novela stavebného zákona má však ambíciu zefektívniť povoľovacie procesy a podporiť výstavbu na Slovensku. Očakáva sa, že tieto legislatívne zmeny by mohli pozitívne ovplyvniť zamestnanosť v stavebnom sektore, ktorý v posledných rokoch zaznamenal pokles počtu pracujúcich. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa v roku 2024 počet pracujúcich v stavebníctve mierne zvýšil, čo naznačuje potenciál pre ďalší rast v prípade úspešnej implementácie nového zákona.
Nový stavebný zákon v kontexte zmien na trhu práce
V roku 2024 dosiahla miera nezamestnanosti na Slovensku, podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky, historicky najnižšiu úroveň 5,3 %, pričom počet nezamestnaných klesol na 148 000 osôb. Najvýraznejší pokles nezamestnanosti bol zaznamenaný v priemysle a stavebníctve, kde počet nezamestnaných klesol o viac ako 15 000 osôb. Tieto údaje naznačujú, že stavebný sektor má potenciál absorbovať ďalšiu pracovnú silu, najmä ak sa podarí odstrániť administratívne prekážky a podporiť výstavbu.
Zároveň však sektor čelí výzvam, ako je nedostatok kvalifikovaných pracovníkov a starnutie pracovnej sily. Bez systematickej podpory odborného vzdelávania a zvyšovania atraktivity stavebných profesií medzi mladými ľuďmi môže byť ťažké naplniť potenciál, ktorý nový stavebný zákon ponúka. Preto bude kľúčové, aby legislatívne zmeny boli sprevádzané aj opatreniami na podporu zamestnanosti a vzdelávania v stavebníctve.
Zmena živnostenského zákona a uvoľnenie remeselných živností
Zmeny v oblasti remeselných a viazaných živností, ktoré sa zavádzajú v súvislosti s novým stavebným zákonom, môžu výrazne ovplyvniť trh práce v stavebnom sektore. Kým doteraz bolo uskutočňovanie stavieb a ich zmien voľnou živnosťou, po novom bude patriť medzi živnosti viazané, čo znamená, že podnikatelia budú musieť preukázať odbornú spôsobilosť, či už dokladovaním odbornej praxe, výučného listu alebo iného formálneho vzdelania. Tento krok síce smeruje k zvýšeniu profesionality v odbore a obmedzeniu nelegálnej či nekvalifikovanej práce na stavbách, no zároveň prináša výzvy najmä pre drobných živnostníkov a stavebných samoukov, ktorí doteraz podnikali bez formálneho vzdelania.
„Už v súčasnej dobe je možné rôznym spôsobom obchádzať živnosti, tento krok by ale určite nemal dobrý dopad na kvalitu v stavebníctve, s čím sa už v súčasnej dobe stretávame. Už aj teraz máme živnosti, ktoré sú zaradené medzi voľné a na stavbe sa tak môže ocitnúť naozaj hocikto. Vezme náradie a myslí si, že je kvalifikovaný stavbár. Chýba nám nejaký kontrolný systém, ktorý by fungoval tak, že by odbornú činnosť nemohol vykonávať človek, ktorý na to nemá papier,“ uvádza Ľubica Hlaváčová, riaditeľka Strednej odbornej školy v Nitre.
Odborníci z praxe upozorňujú, že zmena môže krátkodobo znížiť počet dostupnej pracovnej sily najmä v malých regiónoch, kde sa mnohí remeselníci spoliehali na skúsenosti namiesto formálneho vzdelania. Trh práce sa tak môže ešte viac napnúť, najmä ak dopyt po stavebných prácach porastie v dôsledku zrýchleného povoľovania stavieb. Na druhej strane, legislatíva umožňuje podnikateľom prechodné obdobie, počas ktorého si môžu potrebnú kvalifikáciu doplniť. To však bude vyžadovať spoluprácu so školami, komorami a odborne zameranými inštitúciami, ako aj záujem zo strany samotných živnostníkov.
Ak sa systém vzdelávania a rekvalifikácií nenastaví dostatočne pružne, existuje riziko, že časť pracovnej sily sektor dočasne alebo natrvalo opustí, čo by mohlo negatívne ovplyvniť ceny aj dostupnosť stavebných prác. Výsledky týchto zmien sa preto nebudú odvíjať len od samotného zákona, ale najmä od spôsobu a rýchlosti jeho implementácie.
TIP redakcie: Sledujte tému „nový stavebný zákon„
