Stavebná komora: Prinesie novela stavebného zákona systém a koncepciu?

Stavebná komora: Prinesie novela stavebného zákona systém a koncepciu? Stavebná komora: Prinesie novela stavebného zákona systém a koncepciu?
Foto: @Ivan Pauer

Bude schválený nový Stavebný zákon s platnosťou od 1.4.2025 a prinesie už konečne systém a koncepciu do stavebníctva a hospodárstva Slovenska?

Stavebníctvo na Slovensku sa od roku 1976 riadi zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Tento zákon do konca roku 1992 nezaznamenal prakticky žiadne zmeny okrem zmeny, že boli od konca 80 rokov min. stor. do konca roku 1992 zrušené všetky dôležité vykonávacie predpisy (napr. vyhlášku č.105/1981 Zb. – o dokumentácii stavieb a ďalšie), ktoré chýbajú doposiaľ a neboli nahradené ničím lepším.

Počnúc rokom 1993 všetky vlády, ktoré boli pri moci tento zákon pod hlavičkou približovania sa Európe novelami a vyhláškami iných ministerstiev do zákona zasiahli vyše 49x, čím sa stal zákon neprehľadný, viacerých prípadoch sporný. Deformácia zákona nakoniec už v roku 2006 vyvolala potrebu vyhotoviť nový zákon, ale ten sa podarilo narýchlo pripraviť a schváliť až v roku 2022 a to rozdelením na dva zákony, a to zákon. č. 200/2022 Z.z. o územnom plánovaní a zákon č. 201/2022 Z.z, o výstavbe. Posledná 50 aktuálne platná verzia zákona č. 50/1976 Zb. je prvou, ktorá čiastočne zákon sprehľadnila a viac priblížila k reálnej praxi.

Článok pokračuje pod reklamou
Reklama

Všetkým verziám návrhov zákonov vrátane zákonov č. 200/2022 Z.z., 201/2022 Z.z, aj poslednému návrhu zákona materiál č. 587 aktuálne predložený Národnej rade SR na schválenie aj tomuto chýbajú základy aby mohla byť legislatíva pre Slovenské stavebníctvo a vôbec celé hospodárstvo úspešne dlhodobo bez nekonečných zmien použiteľná v prospech celospektrálneho rozvoja Slovenska, a to zákon o Urbanizme a regionálnom rozvoji.

Na žiadosť Stavebnej komory Slovenskej republiky sa 4.12.2023 uskutočnilo osobné rokovanie na Ministerstve dopravy a výstavby SR počas ktorého došlo ku zhode prakticky vo všetkých bodoch rokovania. Jedným z návrhov bolo odloženie platnosti a účinnosti zákonov o dva roky, minimálne však o jeden rok, prípadne ich zrušenie a nahradiť ich celkom novými zákonmi.

Navrhli sme tiež vyhotoviť veľkú novelu pôvodného stavebného zákona očistením od všetkých noviel a aktualizovať na súčasné podmienky a podmienky dlhodobého rozvoja Slovenska. Zástupcami ministerstva sme boli ubezpečení, že na takej novelu už začali pracovať a bol daný prísľub, že zákony 200/2022 Z.z. a 201/2022 Z.z. budú nahradené novými zákonmi a ich účinnosť sa skončí k 1.4.2025. Ako dobre vieme, tieto zákony mali vstúpiť do účinnosti v medzinárodný deň vtipov a humoru 1.4.2024.

Odovzdali sme zástupcom ministerstva aj písomný materiál, v ktorom sú uvedené základné princípy urbanizmu, plánovania hospodárstva, územného plánovania a stavebného poriadku. Ako všetci doterajší zástupcovia predchádzajúcich vlád aj aktuálni sľúbili, že budeme prípravu veľkej novely zákona č. 50/1976 Zb. vzájomne konzultovať a budeme konzultovať aj tvorbu nového zákona. Ako vždy ani táto dohoda sa zo strany ministerstva nenaplnila a ministerstvo pripravilo veľkú novelu a návrh nového Stavebného zákona zrejme opäť s tradičnými tvorcami, pretože základný „rukopis“ v novom zákone zostal nezmenený.

Tak ako všetky doterajšie návrhy aj posledný návrh predložený NR SR však nedáva priestor na radosť, ale skôr na opodstatnené pochybnosti, pretože zákon sa opäť nezbavil nánosu developerských, politických a rôznych komerčne zameraných záujmov, len nie záujmov skutočného rozvoja stavebníctva, hospodárskeho, ekonomického a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky a jej občanov. Takto sa to v skutočnosti vlečie od prvých zmien geniálneho pôvodného zákona č. 50/1976 Zb., ktorý bol v čase jeho uvedenia do praxe vzorom pre mnohé Európske štáty.

Aktuálny návrh zákona tak, ako predchádzajúce návrhy opäť nezmyselne presadzuje delenie stavieb na tzv. „Vyhradené stavby“, pre ktoré sa budú musieť vydávať osobitné osvedčenia vybraným stavebným firmám a osobitné osvedčenia pre stavbyvedúcich a stavebných dozorov, čo bude rozdeľovať a deformovať stavebný trh nehovoriac o tom, že tento výmysel poskytne možnosti na korupčné správanie.

Ak už tvorcovia zákona chceli špecifikovať a oddeliť nejaký osobitný druh stavieb, tak takým osobitným druhom stavieb sú stavby pre bezpečnosť štátu a volajú sa „Špeciálne stavby“! Je čas aby si tvorcovia zákona konečne uvedomili, že stavby malé či veľké, jednoduché alebo komplikované sú vždy len stavby a každá je svojim spôsobom špecifická a originál! Na špeciálne stavby – stavby pre bezpečnosť štátu netreba osobitné pečiatky a licencie pre vybrané stavebné firmy, potrebné sú dodatočné špecializované školenia, bezpečnostné previerky a stavebné firmy, ktorých zriaďovateľom a prevádzkovateľom je štát, zastúpený konkrétnym ministerstvom!

V podstate by sa dalo hovoriť o skrytej monopolizácii niektorých firiem prikrytej zákonom, podobne ako je to pri doterajšom monopolnom vydávaní osvedčení o odbornej spôsobilosti, ktoré sa má nelogicky zmeniť na autorizáciu kvalifikácie Stavbyvedúci a Stavebný dozor, čím sa odstráni desiatky rokov udržiavaný rozpor zákona č. 138/1992 Zb. so zákonom č. 455/1991 Zb. a udržať tak monopol v jednej organizácii.

Návrh nového Stavebného zákona opäť nerieši účinné kontrolné systémy projektovej prípravy a samotnej výstavby

Návrh nového Stavebného zákona opäť nerieši potrebu do vyhradených stavebných činností vrátiť základnú činnosť a kvalifikáciu „Majster“ (stavebnej výroby), ktorý na stavbách mimoriadne chýba a jeho absencia preťažuje a mimoriadne zvyšuje zodpovednosť stavbyvedúceho… Majster stavebnej výroby je prvým a základným každodenným riadiacim a kontrolným inštitútom stavebných prác priamo na stavbe, to by mali teoretici a úradníci pripravujúci zákon vedieť!

V návrhu zákona kvalifikáciu Stavbyvedúceho v §34 ods. 2) nahradili osobou oprávnenou viesť uskutočňovanie stavebných prác !… Čo je to za nezmyselná novinka, keď v §. 37 je uvedená kvalifikácia Stavbyvedúci ktorému k pôvodnej náplni činnosti priradili náplň majstra stavebnej výroby, ktorého zákon nepozná…

Taktiež nie jednoznačne, logicky a jasne sú špecifikované stupne projektovej dokumentácie stavby. Ak sa už konečne chceme po 35 rokoch vrátiť k prirodzenému a logickému členeniu projektovej dokumentácie stavby, tak nie cez medzistupeň nejasností, ale priamo! Nech je teda Stavebný zámer, Projekt drobnej stavby, Vykonávací projekt, Projekt prevádzkovej technológie stavby, Realizačný projekt (projekt skutočného vyhotovenia stavby) a Manuál stavby! V zákone chýba taktiež požiadavka na vykonávanie remeselných stavebných činností len osobami s príslušným vzdelaním…

Stavebné úrady boli napriek vyhláseniam opäť ponechané obciam, čiže zostanú v stave v akom sú a realitu činnosti týchto úradov dobre poznáme a mohol by som pokračovať ďalej v otázke napr. ponechania elektronickej komunikácie, ktorá je stále nedotiahnutá a sotva bude spĺňať sny tvorcov tohto nápadu, viď ako dopadol experiment v českej republike. Stavebné konanie nie sú počítačovou hrou! Každé konanie má svoje osobitné špecifiká a prístupy. To isté platí pre centrálny a vôbec elektronický stavebný denník. Šetríme lesy ale stavebný dozor, stavbyvedúci, projektant a ďalší v procese si aj tak budú musieť pre archiváciu zápis z elektronického stavebného denníka vytlačiť na papier…

Jedine s čím môžem súhlasiť je podanie žiadosti stavebnému úradu o stavebný súhlas (tiež čudesný právnický terminus technikus) namiesto logickej definície „stavebné povolenie“ a to je všetko.

Návrh zákona voči jeho priestupníkom už celkom solídne zavádza postihy a jeho nedodržiavanie, ale chýbajú dôsledné postihy pre úradníkov za nedbalosť, nezodpovednosť a zneužívanie svojho postavenia…

Na Slovensku máme 2749 obcí a 140 miest. Tieto mestá a obce majú svoje stavebné úrady, takže bude potrebné pre stovky ich zamestnancov k 1.4.2025 zabezpečiť ich preškolenie na nový stavebný zákon po celom Slovensku preškolenými lektormi… Iná otázka je vytvorenie nového technického zázemia pre spustenie do praxe nového zákona k 1.4.2024. Tu vidím veľké riziko a chaos ak štát toto nezvládne a nie v prípade, že by nový Stavebný zákon nebol narýchlo schválený! Uvažujú nad tým predkladatelia a schvaľovatelia zákona? Dúfam, že áno.

Aktuálne platný zákon č. 200/2022 Z.z. sa vo viacerých ustanoveniach odvoláva na urbanistické koncepcie, urbanistickú štruktúru a štúdiu, urbanistický spôsob zastavovania, urbanistické umiestnenie stavby. Má to však háčik, tieto zmienky sú určené len pre vybranú miestnu lokalitu! Nikde v zákone nie je ani zmienka, že základ územného plánovania je a vždy bol záväzný dlhodobý plán rozvoja štátu, krajov, okresov, a až potom miest a obcí. Základom pre rozvoj štátu ako celku je hospodárske, sociálne a urbanistické plánovanie, čo nepriamo naznačuje aj zákon č. 200/2022 Z.z. o územnom plánovaní.

Čitajte aj:  Vláda: Koncepcia územného rozvoja Slovenska (KURS) sa musí pripraviť do roku 2027

V rámci územného plánovania bol spravený správny krok v snahe vytvoriť centrálnu databázu územných plánov, ktorá uľahčí ich evidenciu a kontrolu. Ale pozor, opäť len digitálne a už poznáme čo sa stane, keď niekto napadne elektronický úložný systém, jedno aký. Môže sa stať, že útočník po krádeži informácií systém zničí a zničí aj záložný systém alebo jednoducho nebude elektrický zdroj… Elektronizácia a digitalizácia je krásna a výborná pomôcka, ale fyzickej forme archivácie dokumentov sa nesmieme vzdať!

Vo viacerých súvislostiach so zákonmi o územnom plánovaní a nádejnom stavebnom zákone sú záujmy občana naozaj na konci záujmu, ak by sa chcel dožiadať plnenia svojich práv zo strany úradov, stavebnej firmy, stavebného dozoru a projektanta hoci už činnosti projektanta pribudli niektoré konkrétne zodpovednosti…

Tieto ale aj ostatné zákony musia byť jednoduché a zrozumiteľné aj pre občana so všeobecným vzdelaním, obzvlášť pre posledné nastupujúce generácie, pretože zákony pre stavebnú činnosť nie sú obchodnými ani právnymi predpismi, sú to výlučne záväzné technicko-administratívne pravidlá pre výstavbu formou zákona! Toto nedokázala zatiaľ ani jedna skupina tvorcov zákonov pre stavebníctvo a hospodársky a sociálny rozvoj Slovenska!…

Územnému plánovaniu však chýba predchádzajúci základný kodifikovaný právny predpis a tým je v tomto zákone už spomenutý urbanizmus, tj. chýba zákon o urbanizme a rozvoji Slovenskej republiky, resp. Slovenska ako takého. Urbanistické plánovanie rozvoja v histórii Slovenska už bolo vykonávané Štátnou plánovacou komisiou a štátnym úradom Urbion, ktoré boli po roku 1992 zrušené. Tieto inštitúcie mali základnú úlohu a to plánovanie dlhodobého rozvoja Slovenska v celom jeho spektre na obdobie 25 rokov. Od vzniku tretej Slovenskej republiky sa hospodárstvo a stavebníctvo Slovenska neustále bezcieľne potáca a upadá.

V súčasnosti sa Slovensko opäť dostalo do situácie, že musí prehodnotiť svoje priority v riadení hospodárstva a spoločnosti, pretože niektoré kľúčové sektory sú takmer rozvrátené a nevedia čo a ako ďalej a nevedia to ani podaktorí zodpovední úradníci.

Slovensko bez jasného definovaniaNárodnoštátneho záujmu Slovenskej republiky“, jasne definovanej „Štátnej doktríny“ a zákona o urbanizme a rozvoji Slovenskej republiky nedokáže vytvoriť stabilné koncepčné a systémové zákony nie len pre stavebníctvo ale ani pre riadenie celej spoločnosti a štátu, pretože Slovensko nemá žiadnu kodifikovanú víziu a ideu svojej budúcnosti ani na rok nie to ešte na 20-25 rokov. Vidíme do už desiatky rokov permanentnými nekonečnými zmenami zmien a ich zmien akýchkoľvek zákonov, nie len zákona č, 50/1976 Zb, o územnom plánovaní a stavebnom poriadku s jeho 50 zmenami.

Tieto základné legislatívne inštitúty „Národnoštátny záujem Slovenskej republiky“, „Štátna doktrína“ a „Zákon o urbanizme a rozvoji Slovenskej republiky“ sú cestou na vytvorenie stabilného a úspešného skutočne nového Stavebného zákona a rekonštrukcie zákona o územnom plánovaní, ktoré následne spôsobia potrebu prispôsobenia ostatných zákonov a inštitúcií pre potreby a možnosti Slovenskej republiky, je to cesta ku stabilite hospodárstva a stabilite Slovenska.

Preto, aj keď by bol zákon o územnom plánovaní akokoľvek dokonalý, bude z neho vždy len trhací kalendár aktuálnych zástupcov ľudu pri moci na akejkoľvek úrovni. To isté platí aj v prípade schválenia predloženého materiálu č. 587 Stavebný zákon. Ak by sa náhodou nový stavebný zákon neprijal, ale by sa predĺžila platnosť aktuálne platného zákona č. 50/976 Zb. nedôjde ku žiadnej katastrofe! Bude sa len pokračovať v doterajšom režime a zodpovední úradníci budú mať priestor na jeden až dva roky na prehodnotenie svojho prístupu k tvorbe zákona a základných zákonov stabilizujúcich stavebníctvo a hospodársku a spoločenskú situáciu na Slovensku.

Čitajte aj:  Novela stavebného zákona: Na ombudsmana sa obrátilo 8 starostov z Bratislavy

Záverom teda môžem konštatovať len nasledovné, je naozaj nevyhnutné pripraviť a prijať nový stavebný zákon resp. súbor zákonov, ktoré sú pre Slovenskú republiku životne až existenčne dôležité a tvoria základ rozvoja nie len stavebníctva ale štátu ako celok.

Napriek tomu čo som vo veľkej skratke uviedol, môžem konštatovať, že aktuálne predložený návrh stavebného zákona je od r. 2006 z doterajších návrhov najlepší, ale to neznamená, že v krátkej dobe sa nebude musieť začať s jeho novelami a potom ho bude potrebné nahradiť úplne novým zákonom a tým by sa malo začať už včera…

autor: Ivan Pauer, Stavebná komora SR

Predchádzajúci článok
Novela stavebného zákona: Na ombudsmana sa obrátilo 8 starostov z Bratislavy, čierne stavby

Novela stavebného zákona: Na ombudsmana sa obrátilo 8 starostov z Bratislavy

Nasledujúci článok
Ponuka kancelárskych priestorov, bratislava

Bratislava: Ponuka kancelárskych priestorov bola vo 4. kvartáli 2,08 milióna m2