Pri výkopových prácach na stavbe sme našli mŕtvolu – čo máme robiť? Aký je postup?
ilustračná foto: JUDr. Radka Semancová
Ak sa počas výkopových prác nájdu kostrové pozostatky, ktoré majú znaky archeologického nálezu, ide o situáciu upravenú v zákone o ochrane pamiatkového fondu.
Ten, kto nález objavil (spravidla stavbyvedúci) je povinný bezodkladne prerušiť všetky práce v mieste nálezu, zabezpečiť nález pred poškodením, zničením alebo odcudzením, a oznámiť nález krajskému pamiatkovému úradu a orgánu štátneho stavebného dohľadu.
Stavbyvedúci ale nesmie zabudnúť tieto skutočnosti (čas a okolnosti nálezu) zapísať do stavebného denníka, vrátane času jeho ohlásenia a vykonaných opatrení.
Článok pokračuje pod reklamou
Zákon výslovne zakazuje akúkoľvek manipuláciu s nálezom – teda jeho presúvanie, kopanie v okolí či vyberanie predmetov z vrstvy. Kým sa na miesto nedostaví oprávnený archeológ, nálezové miesto sa musí zachovať v pôvodnom stave, pretože práve kontext, v ktorom sa pozostatky nachádzajú (hrobová jama, poloha tela, sprievodné predmety), má vedeckú hodnotu.
V prípade pochybností, či ide o historický alebo novodobý nález, je vhodné súbežne kontaktovať aj políciu, aby sa vylúčilo podozrenie z trestného činu.
Čo sa stane, ak takýto nález neohlásime?
Neohlásenie archeologického nálezu predstavuje porušenie zákonnej povinnosti, za ktoré môže pamiatkový úrad uložiť fyzickej osobe pokutu až do výšky 200 000,00 EUR a právnickej osobe alebo fyzickej osobe – živnostníkovi až do výšky 1 000 000,00 EUR. V ojedinelých prípadoch sa tieto pokuty môžu zdvojnásobiť.
Ak by konaním došlo napríklad k zámernému zničeniu nálezu alebo jeho prisvojeniu, môže byť naplnená aj skutková podstata trestného činu poškodzovania a znehodnocovania archeologického dedičstva podľa Trestného zákona, kde sa trestná sadzba pohybuje od 6 mesiacov až po 8 rokov odňatia slobody.
Z hľadiska procesu výstavby môže mať neohlásenie aj procesné následky – stavebný inšpektorát môže vydať rozhodnutie o zastavení prác a v krajnom prípade zrušiť rozhodnutie o stavebnom zámere, ak bol odkrytý nález, pre ktorý nie je možné stavbu dokončiť.
Aký je rozdiel medzi „mŕtvolou“ napr. 200-ročnou a 5-ročnou?
Rozdiel spočíva v charaktere a právnej kvalifikácii nálezu. Novodobé ľudské pozostatky (napr. 5-ročné) sa považujú za predmet trestného konania, teda rieši ich Policajný zbor a súdny lekár, pretože môže ísť o smrť spôsobenú okolnosťami, ktoré napĺňajú znaky trestného činu. Staršie pozostatky (napr. 200-ročné) majú charakter archeologického nálezu, teda objektu kultúrneho dedičstva. V takom prípade koná krajský pamiatkový úrad a poverený archeológ, ktorý vykoná odborné vyhodnotenie, datovanie a dokumentáciu.
Rozhodujúcim kritériom nie je len vek ako taký, ale napríklad aj kontext a spôsob uloženia. Ak ide o hrob so sprievodnými predmetmi, ide o archeologický nález; ak o nelegálny hrob alebo novodobý pohreb, ide o prípad pre políciu. Konečné určenie charakteru nálezu vykoná odborník (archeológ alebo forenzný antropológ).
Máme nález – stavba sa automaticky zastaví alebo aký je postup?
V prvom rade je potrebné vysvetliť to, že poznáme tzv. predstihový výskum, ktorý sa môže vykonávať najskôr formou sondáže – pravidelne rozmiestnených pásov, z ktorých sa ornica stiahne bagrom (sond) a ktorými sa zistí rozsah náleziska. Tento výskum sa uskutočňuje pred samotnou výstavbou resp. hneď v jej začiatkoch. Druhý typ výskumu je tzv. záchranný výskum, ktorý prebieha formou sledovania výkopových prác až počas výstavby.
Keď sa nájde nález stavba sa automaticky nezastavuje v celom rozsahu, ale len v tej časti, kde bol archeologický nález objavený a do doby, kým nie sú vykonané potrebné úkony na jeho ochranu.
Krajský pamiatkový úrad po oznámení vyšle na miesto oprávneného archeológa, ktorý vykoná prehliadku, fotodokumentáciu a spíše zápis o náleze, rozhodne, či ide o jednorazový nález alebo o nálezisko a určí, ďalší postup ochrany nálezu.
Na základe stanoviska pamiatkového úradu stavebný inšpektorát rozhodne o dočasnom alebo trvalom pozastavení prác. Po ukončení výskumu vydá pamiatkový úrad písomné vyjadrenie, že výskum je ukončený a že stavebník môže pokračovať v prácach. Tento dokument sa zakladá do stavebného denníka ako doklad o riadnom postupe.
Je dôležité ale uviesť, že v prípade pozastavenia prác patrí vlastníkovi stavby primeraná náhrada preukázateľnej majetkovej ujmy.
Kto následne riadi stavenisko a dáva súhlas na pokračovanie vo výkopových prácach?
Počas trvania archeologického zásahu je miesto nálezu v pôsobnosti pamiatkového úradu. Pamiatkový úrad poverí konkrétneho oprávneného archeológa, ktorý má v danom priestore odbornú a metodickú autoritu.
Po ukončení dokumentácie alebo výskumu vyhotoví archeológ záznam o ukončení zásahu a predloží ho pamiatkovému úradu. Na základe tohto záznamu pamiatkový úrad vydá písomné stanovisko o možnosti pokračovať v prácach. Až po doručení tohto stanoviska je možné opätovne začať stavebné práce v dotknutej časti.
Koordinácia medzi stavebníkom a archeológom je pritom kľúčová – zákon umožňuje, aby stavebník vopred vykonal predstihový archeologický výskum, čím sa predchádza zdržaniam a náklady sú vopred známe.
Aké sú najčastejšie mýty s nálezom „mŕtvol“ na stavenisku?
„Stavba sa musí úplne zastaviť.“ – Nie. Zastavuje sa len dotknutá časť a len dočasne. Ostatné činnosti na stavbe môžu pokračovať.
„Nález patrí stavebníkovi.“ – Nie. Všetky archeologické nálezy sú zo zákona vlastníctvom Slovenskej republiky.
„Archeológovia si všetko odnesú do múzea.“ – Nie. O tom, ktoré predmety sa uchovajú t.j. odnesú do múzea a ktoré sa naspäť zasypú, rozhoduje archeológ podľa ich historickej a vedeckej hodnoty. Cieľom výskumu nie je odnášať artefakty, ale zdokumentovať archeologický kontext.
Autor: JUDr. Radka Semancová (Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave), Ing. Filip Bránický, PhD. (Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave)
Tento článok vznikol v rámci projektu APVV-24-0063 Ochrana architektonického dedičstva: Inovatívne pohľady a riešenia
