ROZHOVOR: Nový stavebný zákon – čo prináša a ako sa na neho pripraviť?

Jeden proces namiesto troch, digitalizácia, dôraz na kvalitu a rýchlosť – aj to prináša nový stavebný zákon č. 25/2025 Z.z., ktorý začal platiť 1. apríla 2025. O tom, čo sa mení v povoľovaní stavieb, ako nový systém ovplyvní samosprávy, verejné budovy či bežných občanov a aké sú predpoklady na zvládnutie takejto reformy, hovorí v rozhovore Šimon Hudák, partner v spoločnosti POLÁČEK & PARTNERS a expert na stavebné právo.

Stavebný zákon zmeny

Nový stavebný zákon a zákon o územnom plánovaní prinášajú zásadné zmeny. V čom spočíva hlavná reforma?

Zásadná zmena spočíva v kompletnej reforme povoľovania stavieb. Zavádza sa jeden povoľovací proces, ktorý nahrádza doterajšie oddelené konania – územné a stavebné konanie. Cieľom je zjednodušenie a zrýchlenie konania.

Spomínate zjednodušenie procesu. Ako bude vyzerať ten „jeden povoľovací proces“ v praxi?

Všetky potrebné záväzné stanoviská a vyjadrenia sa od dotknutých orgánov, právnických osôb a obcí najprv vyzberajú v rámci fázy prerokovania stavebného zámeru a neskôr sa budú predkladať stavebnému úradu naraz a elektronicky cez Informačný systém územného plánovania a výstavby (Portál výstavby). Územné konanie nám odpadá. Bude prebiehať iba jedno konanie o stavebnom zámere a jeho výsledkom bude rozhodnutie o stavebnom zámere. Samozrejme, zostáva možnosť povoliť určité typy stavieb a stavebných úprav ohláškou.

Zaznieva aj pojem „informačný systém“. Čo je jeho úlohou?

Informačný systém je posunom v digitalizácii celého povoľovania. Slúži na predkladanie žiadostí, komunikáciu s úradmi aj verejnosťou. Okrem toho, že bude úložiskom dokumentácie k povoľovaniu stavby, zabezpečí aj istú mieru transparentnosti a kontroly nad procesom. Vďaka nemu bude možné lepšie sledovať stav konania v reálnom čase.

Ako nový stavebný zákon rieši otázky udržateľnosti a kvality stavieb?

V stavebnom zákone síce nie je zvýraznená téma energetickej efektívnosti či udržateľnosti, ale nová stavebná legislatíva vytvára priestor pre vyššie štandardy cez vykonávacie predpisy. Tie môžu neskôr reflektovať napríklad požiadavky na uhlíkovú stopu, zelené prvky či adaptáciu na zmenu klímy.

Za zmienku ale stojí, že stavebný zákon priamo definuje povoľovanie zariadení na výrobu elektriny, tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov či výstavbu nabíjacích staníc na elektromobily.

Aké sú očakávania od reformy zo strany odborníkov a samospráv?

Očakáva sa predovšetkým zrýchlenie povoľovania. Samozrejme, úspech reformy bude závisieť aj od fungovania informačného systému a pripravenosti Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR. Samosprávy čaká požiadavka mať kvalifikovaný personál oprávnený na výkon činnosti stavebného úradu. Od roku 2026 musia mať aspoň dvoch odborných zamestnancov.

Ako je to s prechodným obdobím? Bude to veľký šok pre úrady?

Áno, prechodné obdobie bude výzvou. Od 1. apríla 2024 sa začal uplatňovať nový zákon o územnom plánovaní (zákon č.200/2022 Z. z.), od 1. apríla 2025 sa spustil nový povoľovací proces. Medzitým prebieha školenie úradníkov, príprava a vydávanie vykonávacích predpisov.

Zároveň ale platí, že povolenia rozbehnuté podľa starého zákona sa v tomto starom režme dokončia. Zo dňa na deň teda nepresedláme na nové povoľovacie procesy. Na stavebných úradoch je množstvo vecí, ktoré sa musia doriešiť v starom režime.

A čo sa zmení pre bežného stavebníka – občana?

Pre občana by malo byť jednoduchšie a rýchlejšie postaviť drobnú či jednoduchú stavbu. Bude môcť podávať žiadosť aj online, aj listinne. Nemusí obiehať úrady pre stanoviská a môže to riešiť cez informačný systém. Znižuje sa byrokracia, no zároveň sa kladie dôraz na kvalitu projektovej dokumentácie už na začiatku.

Vplyv novej legislatívy na verejné budovy

Aký dopad bude mať nová stavebná legislatíva na výstavbu a obnovu verejných budov, ako sú školy, nemocnice alebo úrady?

Najväčším prínosom je zrýchlenie a zjednodušenie povoľovania, čo je kľúčové pri čerpaní eurofondov či Plánu obnovy. Obce a štátne inštitúcie často narážajú na časové limity – ak sa povoľovací proces skráti, zvýši sa pravdepodobnosť úspešnej realizácie investícií do verejných budov.

Môže nový systém pomôcť aj pri renováciách budov z pohľadu energetickej efektívnosti?

Zatiaľ to stavebný zákon výslovne neadresuje, ale práve nastavenie vykonávacích predpisov ponúka príležitosť začleniť kritériá udržateľnosti. Ak by sa napríklad do povoľovania integrovali štandardy pre nízkouhlíkovú výstavbu, mohla by stavebná legislatíva významne podporiť kvalitnú, energeticky efektívnu obnovu verejných budov. Netreba zabúdať, že aj popri stavebnom zákone tu máme zákon o energetickej efektívnosti budov (zákon č.476/2008 Z. z.), ktorý nám stanovuje štandardy výstavby či obnovy budov.

Postavenie samospráv v novom systéme stavebného zákona

Ako sa mení postavenie samospráv v celom procese? Nebudú ich právomoci oslabené?

Samosprávy budú naďalej vykonávať činnosť stavebných úradov ako prenesený výkon štátnej správy. Odbremeňujú sa od toho, aby viedli územné konania – tie sa nahrádzajú záväzným stanoviskom. Zároveň obce ako stavebné úrady nebudú plniť funkciu stavebného dohľadu, čím sa odbremenia od množstva agendy. Zostáva im iba agenda povoľovania.

Vo všeobecnosti teda vnímam, že ich postavenie sa zlepšuje. Nový stavebný zákon kladie dôraz na to, aby mali mestá a obce aktualizované územné plány, ktoré budú záväzným podkladom pre povoľovanie stavieb. Bez nich nebude možné stavať.

A čo ich kapacity? Budú mať obce dostatok odborníkov na túto novú agendu?

To je slabina, ktorú si uvedomujeme. Mnohé menšie obce nemajú vlastného urbanistu ani stavebný úrad. Preto je dôležitá podpora zo strany štátu, napríklad cez regionálne centrá podpory, školenia a spoločné úradné štruktúry. Úspech stavebnej reformy bude závisieť aj od toho, ako sa podarí samosprávam pomôcť.

Od 1.1.2026 totiž stavebný úrad musí mať aspoň 2 odborne vyškolených zamestnancov pre výkon stavebného úradu.

Bude mať verejnosť aj naďalej možnosť zapájať sa do rozhodovania o výstavbe?

Áno, stavebná legislatíva s tým počíta. Informačný systém bude verejne prístupný a občania budú môcť sledovať konania a podávať pripomienky elektronicky v rozsahu, kde bude systém poskytovať verejne prístupné informácie. Účastníci konania budú mať samozrejme prístup k detailnejším údajom z informačného systému.

Čo je podľa Vás najviac dôležitá vec, ktorá rozhodne o tom, či nová stavebná legislatíva naplní ambície a očakávania stavebníkov a ľudí?

Najviac dôležité je, aby fungovalo doručovanie záväzných stanovísk a vyjadrení v procese povoľovania. Tento proces musí fungovať čo najlepšie, no vnímam pri ňom ešte niektoré otvorené otázky. Rovnako je potrebné pokračovať v školení odborných zamestnancov stavebných úradov a v školení širšej verejnosti, aby čo najskôr pochopili nový režim a fungovanie stavebného zákona. To bude kľúčové pre pretavenie stavebnej legislatívy do praxe.

Aktualizované informácie k téme nájdete tu „Nový stavebný zákon“.

zdroj tlačová správa: Budovy pre budúcnosť