Stavbyvedúci v novom stavebnom zákone: Nástrahy, zodpovednosť a povinnosti, píše Martin Antal

Stavbyvedúci vs zákon č. 25/2025 Z. z. – Stavebný zákon, ktorý (v podstatnom rozsahu) nadobudol účinnosť 1.4.2025  priniesol mnoho noviniek. V mnohých ohľadoch sa dá hovoriť o revolúcii zavedenej novým stavebným zákonom v porovnaní s doterajšou právnou úpravou, najmä podľa „starého“ stavebného zákona č. 50/1976 Zb.

Precíznejšia právna úprava procesu uskutočňovania stavieb bola vo všeobecnosti žiadaná, avšak pre niektoré konkrétne povolania súvisiace so stavbou znamenala podstatnú zmenu práv a najmä povinností, ktoré sa ich pri výkone činnosti týkajú.

Jednou z oblastí, ktorých sa dotýkajú zmeny oproti predošlému stavu je aj právna úprava postavenia stavbyvedúceho pri uskutočňovaní stavby. Nový stavebný  zákon podstatným spôsobom mení právnu úpravu práv a povinností stavbyvedúceho.

Zákonom špecifikované povinnosti stavbyvedúceho

Kým sa doterajšia právna úprava obmedzila na to, že stavbyvedúcemu ukladala, že riadi a koordinuje stavebné práce a iné činnosti na stavenisku a na stavbe a vedie o nich evidenciu v stavebnom denníku, tak nová právna úprava ide podstatne ďalej.

Hoci mnohé v súčasnosti zákonom upravené povinnosti v skutočnosti stavbyvedúci vykonávali aj doteraz, nový stavebný zákon stanovením konkrétnych povinností stavbyvedúcim spôsobil to, že zodpovednosti za vykonávanie zákonom stanovených povinnosti sa nedá, ľudovo povedané, zbaviť. A teda ani za dôsledky z nich plynúce. Ide totiž o stanovenie právnych povinností, s ktorými je spojená aj povinnosť náhrady škody v prípade ich porušenia, resp. nedodržania. V niektorých prípadoch však nový stavebný zákon ide ešte ďalej.

Stavbyvedúci organizuje, riadi, koordinuje a kontroluje stavebné práce a iné odborné činnosti na stavbe, kontroluje použitie stavebných výrobkov podľa projektu stavby, spravuje stavenisko, riadi jeho prevádzku a vedie stavebný denník (§ 37 ods. 1 Stavebného zákona).

Stavbyvedúci zodpovedá za odborné vedenie stavby, za súlad priestorovej polohy stavby s overeným projektom stavby a za dodržiavanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu. Stavbyvedúci vypracuje záverečné stanovisko o súlade zhotovenej stavby s overeným projektom stavby vrátane odsúhlasených zmien projektu v priebehu uskutočňovania stavby na účely kolaudácie stavby. (§ 37 ods. 2 Stavebného zákona)

Stavbyvedúci je pri organizovaní stavebných prác povinný

1. určovať poradie stavebných prác a iných súvisiacich odborných činností na stavbe a začatie a skončenie jednotlivých štádií zhotovovania stavby,
2. zastaviť stavebné práce v prípade nepredvídateľných skutočnosti na stavbe, pre ktoré nemožno pokračovať v stavebných prácach podľa overeného projektu stavby,
3. vydávať pokyny týkajúce sa času a spôsobu uskutočňovania stavebných prác v závislosti od poveternostných podmienok, zásobovania stavebnými výrobkami a rozvrhu práce zamestnancov zhotoviteľa stavby a jeho zmluvných dodávateľov,
4. kontrolovať, či sa stavebné práce uskutočňujú podľa bezpečnostných, hygienických a technických predpisov, zaužívaných technologických postupov a či sa stavebné výrobky použili v súlade s návodmi výrobcov stavebných výrobkov na ich použitie,
5. koordinovať, preberať, kontrolovať a evidovať dodávky stavebných výrobkov na stavenisko a odvoz odpadu zo stavby a zo staveniska a uchovávať doklady o dodávke stavebných výrobkov a o odvoze odpadu,
6. určovať miesto a spôsob uloženia a ochrany stavebných výrobkov a stavebných mechanizmov na stavenisku a umiestnenie a pripojenie zariadení staveniska na siete technického vybavenia územia,
7. uchovávať počas výstavby doklady o vhodnosti stavebných výrobkov na zamýšľané použitie v stavbe,
8. organizovať pohyb osôb, presun stavebných mechanizmov a dopravných prostriedkov po stavenisku a príjazd k stavbe,
9. zabezpečiť ochranu umeleckých diel, prírodných prvkov, stromov a iných vecí, ktoré požívajú zákonnú ochranu alebo sú podľa overeného projektu stavby určené na zachovanie na účely budúcej prevádzky stavby alebo v súvislosti s ňou,
10. nariadiť okamžité prerušenie stavebných prác a iných činností, ak sa na stavenisku alebo na stavbe zistil nález munície alebo ľudských kostrových pozostatkov, oznámiť nález munície Policajnému zboru alebo v prípade ustanovenom osobitným predpisom 14) Vojenskej polícii a nález kostrových pozostatkov Policajnému zboru a riadiť sa pokynmi príslušníka Policajného zboru alebo Vojenskej polície,
11. zabezpečovať spojenie s operačným strediskom tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby alebo s poskytovateľom záchrannej zdravotnej služby a Hasičským a záchranným zborom na zabezpečenie záchrannej zdravotnej služby a hasičského zásahu,
12. zakázať vstup na stavenisko a na stavbu osobe, ktorá nie je oprávnená vstupovať na stavenisko, a vykázať takúto osobu zo staveniska a zo stavby,
13. vykázať z miesta výkonu práce osobu, ktorá je pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky. (§ 37 ods. 3 Stavebného zákona)

Stavbyvedúci sa prvom rade musia oboznámiť so správnymi deliktami, ktorých sa môžu dopustiť a za ktoré im hrozí sankcia až do výšky 3.000,- €. Ide o delikty za porušenie povinností priamo stanovenými novým stavebným zákonom.

Zvýšenú pozornosť doporučujeme venovať súladu priestorovej polohy stavby s overeným projektom stavby. Priestorovú polohu stavby. Takýto nesúlade môže byť priestupkom podľa nového stavebného zákona a zodpovednosť za neho môže niesť práve stavbyvedúci a to aj napriek tomu, že vytyčovanie stavby je úlohou geodeta. Stavebný zákon síce reguluje aj postavenie geodetov, v konečnom dôsledku zodpovednosť prenáša práve na stavbyvedúcich.

Novinkou tiež je zvýraznenie osobnej zodpovednosti stavbyvedúceho za výkon svojej činnosti, ako aj činností jemu (novo)zverených na zodpovednosť v podobe povinnosti vypracovať záverečné stanovisko o súlade zhotovenej stavby s projektom, ktoré predstavuje jednu z náležitostí na úspešnú kolaudáciu stavby.

Zodpovednosť stavbyvedúceho za stavenisko

Podstatnou novinkou je výslovne stanovená povinnosť stavbyvedúceho spravovať stavenisko, pričom nový stavebný zákon uvádza katalóg činností, ktoré je povinný stavbyvedúci zabezpečiť vo vzťahu ku stavenisku. Povinnosťou stavbyvedúceho tak nebude vykonávať „len“ vlastnú odbornú činnosť, ale jeho povinnosťou je zabezpečiť ďalšie činnosti prostredníctvom tretích osôb. Stavbyvedúci tak v súčasnosti je zodpovedný aj za činnosti iných osôb, ktoré nemusia bezprostredne súvisieť so stavebníctvom ako takým.

Stavbyvedúci je povinný pri spravovaní staveniska zabezpečiť, aby stavenisko

1. bolo zabezpečené pred vstupom cudzích osôb najmä ohradením alebo oplotením a malo zriadený uzamykateľný vstup osôb; to neplatí, ak ide o líniovú stavbu,
2. bolo označené ako stavenisko s uvedením základných údajov o stavbe,
3. spĺňalo minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky na stavenisko,
4. malo zriadený vjazd z verejnej komunikácie alebo účelovej komunikácie na prísun stavebných výrobkov a stavebných mechanizmov a na príjazd hasičských vozidiel a vozidiel záchrannej zdravotnej služby až k zhotovovanej stavbe a výjazd zo staveniska na odvoz stavebného odpadu a odpadu z demolácií,
5. umožňovalo bezpečné a racionálne uloženie stavebných výrobkov a stavebných mechanizmov bez obmedzenia prevádzky zariadení staveniska,
6. malo zabezpečený prívod vody a elektrickej energie; to neplatí, ak ide o líniovú stavbu,
7. malo zabezpečenú likvidáciu alebo odvoz odpadu zo staveniska a zo stavby,
8. malo vybavenie potrebné na uskutočňovanie stavebných prác, na prevádzku stavebných mechanizmov a na pobyt osôb uskutočňujúcich stavebné práce,
9. bolo prevádzkované tak, aby neohrozovalo bezpečnosť ľudí na stavenisku a aby bola zabezpečená ochrana životného prostredia,
10. nezaťažovalo okolie nadmerným hlukom, vibráciami, optickým žiarením, prachom a zápachom z uskutočňovania stavebných prác a z prevádzky stavebných mechanizmov, najmä v čase nočného pokoja a v dňoch pracovného pokoja. (§ 38 ods. 1 Stavebného zákona)

Nakoľko sa však povinnosťou stavbyvedúceho stalo aj zabezpečovanie likvidácie alebo odvozu odpadu zo staveniska a zo stavby, musí si stavbyvedúci byť vedomý aj predpisov na úseku nakladania s odpadmi tak, aby sa sám stavbyvedúci nestal páchateľom priestupku aj v tejto oblasti.

V súvislosti so staveniskom a povinnosťou stavbyvedúceho zabezpečiť ho pred vstupom cudzích osôb však je potrebné poukázať na skutočnosť, že s touto zodpovednosťou sa môžu spájať aj dôsledky za to, ak by sa na stavenisko dostala nepovolaná osoba a utrpela by tam úraz. V takom prípade, ak by sa ukázalo, že nepovolaná osoba sa na stavenisko dostala v dôsledku nesplnenia povinnosti stavbyvedúceho, stavbyvedúci môže byť volaný na zodpovednosť za škodu na zdraví takejto osoby. V závislosti od spôsobeného zranenia môže ísť o škodu v tisícoch až desať tisícoch eur. V prípade vážnejšieho poškodenia zdravia by sa však mohlo jednať aj o trestný čin, za ktorý by aj stavbyvedúcemu mohol hroziť aj trest odňatia slobody.

Podobné dôsledky môže mať aj povinnosť stavbyvedúceho na prevádzkovanie staveniska tak, aby neohrozovalo bezpečnosť ľudí na stavenisku. Hoci osoby pacujúce na stavenisku nie sú zamestnancami stavbyvedúceho, tento môže byť zodpovedný za ich úraz aj popri ich zamestnávateľovi. Úrazy na stavenisku pritom nie sú až takou zriedkavou záležitosťou.

Stavbyvedúci by tak v súčasnosti mal zvýšiť svoju pozornosť pri zabezpečovaní staveniska s ohľadom na možnú vlastnú osobnú zodpovednosť.

Problematickou sa javí aj povinnosť stavbyvedúceho zabezpečiť na stavenisku prívod vody a elektrickej energie. V praxi má stavbyvedúci len malé možnosti, ako ovplyvniť tieto dodávky, avšak teraz je to zákonom stanovenou jeho vlastnou povinnosťou.

Uvedené sa dá čiastočne riešiť dobre nastavenými zmluvnými vzťahmi medzi stavebnými dozormi a stavebníkmi či zhotoviteľmi, ktoré sa dajú nastaviť tak, aby finančné bremeno zodpovednosti za niektoré činnosti, ktoré prakticky naozaj stavbyvedúci nemusí vedieť úplne ovplyvniť, nemusel niesť stavbyvedúci sám. Ani dobre nastavené zmluvné vzťahy však nezaručia, nebude musieť sám stavbyvedúci čeliť nepríjemnostiam s tým spojenými – ak totiž bude stavbyvedúci na strane povinného alebo rovno žalovaného v spore, bude sa na konaní musieť zúčastniť aj v prípade, ak aj finančné plnenie za neho, na základe zmluvy, platil niekto iný. Zodpovednosti v trestnoprávnej rovine sa však zmluvne zbaviť nedá.

Dôraz na zmluvné vzťahy

S ohľadom na vyššie uvedené by tak jedným z dôsledkov nového stavebného zákona mal byť väčší dôraz na zmluvné vzťahy medzi jednotlivými osobami a profesiami podieľajúcimi sa na výstavbe. Platí to nie len na stavbyvedúcich, ale aj na projektantov, stavebných dozorov a geodetov, ktorých sa dotkli legislatívne zmeny v stavebníctve.

Pre stavbyvedúcich na väčších stavbách bude určite dôležité dôsledne vymedziť aj zodpovednosti pomocných stavbyvedúcich, ktorí sa podieľajú na vedení určitých častí stavby. Nový stavebný zákon síce stanovuje, že každý z pomocných vedúcich je zodpovedný za jemu zverený úsek, avšak ani to nezbavuje zodpovednosti hlavného stavbyvedúceho za stavbu ako celok.

TIP redakcie: sledujte všetky zmeny k téme „nový stavebný zákon„

Článok spracoval a vytvoril: Mgr. Martin Antal | kontakt: www.bratis.law