Obehové stavebníctvo už nie je iba ekológia, píše Petra Mihalovičová

Téma recyklácie stavebných materiálov sa v posledných rokoch posunula z úrovne environmentálnych diskusií priamo do reality stavebných projektov. Kým ešte pred niekoľkými rokmi boli recyklované materiály vnímané skôr ako alternatívne riešenie pre špecifické projekty, dnes sa čoraz častejšie stávajú súčasťou bežnej výstavby aj rekonštrukcií.

Túto tému sme spracovali aj v článku Recyklované stavebné materiály šetria prírodu aj rozpočet, ktorý sa zaoberá práve problematikou recyklovaných stavebných materiáloch a ich prínose pre životné prostredie aj ekonomiku projektov.

V praxi však obehové stavebníctvo neznamená iba ekologický prístup k odpadu. Čoraz viac ovplyvňuje aj samotné rozpočtovanie stavieb, prípravu projektov a ekonomické rozhodovanie investorov.

Článok pokračuje pod reklamou

Reklama

Recyklácia stavebných materiálov mení pohľad na stavebný odpad

Stavebný odpad bol dlhé roky vnímaný najmä ako logistický a legislatívny problém. Pri demoláciách a rekonštrukciách vznikajú tisíce ton odpadového materiálu, ktorý sa ešte nedávno vo veľkej miere ukladal na skládky bez ďalšieho využitia.

Dnes sa však situácia postupne mení. Betón, tehly, asfaltové zmesi, drevo, kovy či sadrokartón už v mnohých prípadoch nekončia automaticky ako odpad, ale vstupujú späť do stavebného procesu vo forme druhotných surovín.

Tento trend je podporovaný nielen environmentálnymi požiadavkami Európskej únie, ale aj samotným trhom. Rast cien stavebných materiálov, tlak na efektivitu výstavby a rastúce náklady na skládkovanie vytvárajú situáciu, v ktorej začína byť recyklácia ekonomicky zaujímavá aj pre investorov a realizačné firmy.

Obehové stavebníctvo redefinuje stavebné rozpočty

Práve tu vzniká zásadná zmena pohľadu na rozpočtovanie projektov. Pri klasickom modeli výstavby bol stavebný odpad vnímaný prevažne ako náklad v podobe demolácie, odvozu, skládkovania a likvidácie.

V obehovom stavebníctve však časť materiálu získava opätovnú hodnotu. To znamená, že rozpočet projektu už nemusí pracovať iba s nákladom na odstránenie materiálu, ale aj s jeho potenciálnym ďalším využitím.

Pri rekonštrukciách alebo demoláciách sa tak čoraz častejšie analyzuje, ktoré materiály je možné recyklovať, a ktoré prvky sa dajú opätovne použiť. Stavebný rozpočtár musí pracovať aj s tým, aké budú náklady na ich spracovanie a či ich druhotné využitie prinesie ekonomický efekt.

Recyklovaný materiál nie je automaticky lacnejší

Jednou z najčastejších predstáv investorov je, že recyklovaný materiál musí byť automaticky lacnejší ako nový. V praxi to však nie je vždy také jednoduché. Recyklácia stavebných materiálov si vyžaduje nové položky v rozpočte. Do ceny vstupuje triedenie, spracovanie, kontrola kvality, logistika, a v niektorých prípadoch aj špeciálne technologické postupy.

To znamená, že ekonomický efekt recyklácie nevzniká iba na úrovni ceny samotného materiálu. Významnú úlohu zohrávajú aj úspory pri skládkovaní, nižšie dopravné náklady, zníženie potreby primárnych surovín, alebo možnosť spracovať materiál priamo na stavbe pomocou mobilných recyklačných zariadení.

Práve preto začína byť pri väčších projektoch čoraz dôležitejšie zapojiť do prípravy projektu rozpočtára už v počiatočných fázach návrhu.

Najväčší potenciál majú rekonštrukcie a demolácie

Obehové stavebníctvo sa najvýraznejšie uplatňuje pri rekonštrukciách a asanáciách existujúcich objektov. Práve tam vzniká najväčšie množstvo materiálu, ktorý môže získať druhý život.

V mnohých prípadoch je dnes možné opätovne využiť:

• recyklovaný betón do podkladových vrstiev,
• tehly ako architektonický alebo konštrukčný prvok,
• drevené prvky po úprave,
• kovové konštrukcie,
• alebo asfaltové zmesi pri dopravných stavbách.

Z pohľadu stavebného rozpočtu však nestačí iba identifikovať materiál vhodný na recykláciu. Pri posudzovaní ekonomickej efektivity je potrebné analyzovať celý proces jeho ďalšieho využitia. Dôležitú úlohu zohrávajú náklady na demontáž, triedenie, skladovanie, spracovanie aj samotný transport materiálu. Súčasne je potrebné zohľadniť aj spôsob a rozsah jeho opätovného využitia v novom projekte. Bez komplexného vyhodnotenia všetkých týchto faktorov sa môže stať, že recyklácia bude síce environmentálne prínosná, no z ekonomického pohľadu nebude pre projekt efektívnym riešením.

Budúcnosť stavebníctva bude viac o materiálových tokoch

Obehové stavebníctvo postupne mení aj samotné uvažovanie o budovách. Stavba už nie je vnímaná iba ako finálny produkt, ale aj ako budúci zdroj materiálov.

V zahraničí sa čoraz viac pracuje s princípmi:

• materiálových pasov budov,
• plánovanej demontáže,
• modularity,
• alebo projektovania s ohľadom na budúce opätovné využitie konštrukcií.

Aj keď slovenské stavebníctvo zatiaľ zaostáva za západnou Európou, tlak na udržateľnosť, rast cien materiálov a legislatívne požiadavky budú tento trend postupne zrýchľovať.

Rozpočtár bude musieť pracovať aj s environmentálnou ekonomikou

Význam rozpočtára sa v modernom stavebníctve postupne rozširuje. Už nejde iba o samotné oceňovanie stavebných prác a materiálov, ale čoraz viac aj o komplexné posudzovanie ekonomiky celého životného cyklu stavby.

Moderné rozpočtovanie začína zahŕňať analýzu životnosti materiálov, environmentálne dopady výstavby, náklady na budúcu likvidáciu objektu či možnosti recyklácie a opätovného využitia stavebných prvkov.

Stavebný rozpočtár tak musí pracovať nielen s technickými a cenovými údajmi, ale zároveň rozumieť aj širším súvislostiam udržateľnosti, materiálového hospodárstva a efektívneho nakladania so stavebnými zdrojmi.

Záver

Recyklované stavebné materiály už dnes nie sú iba ekologickou alternatívou. Postupne sa stávajú ekonomickou a projektovou témou, ktorá ovplyvňuje prípravu stavieb, rozpočty aj samotné rozhodovanie investorov.

Obehové stavebníctvo pritom neznamená iba snahu produkovať menej odpadu. Ide o postupnú zmenu pohľadu na materiály, demolácie aj životný cyklus budov.

A práve v tomto procese bude mať kvalitná príprava rozpočtu čoraz väčší význam — nie iba pri kontrole nákladov, ale aj pri hľadaní efektívnych a udržateľných riešení pre moderné stavebníctvo.

Autor: Ing. Petra Mihalovičová – stavebný rozpočtár | kontakt