Omietka ako aktívny prvok vnútorného prostredia: Nové štúdie dokazujú významný vplyv na teplotu, vlhkosť a energetickú bilanciu

Pri navrhovaní interiérov sa omietka často chápe len ako povrchová úprava stien, ktorá spĺňa najmä estetickú a ochrannú funkciu. V skutočnosti však hrá oveľa významnejšiu úlohu. Priamo ovplyvňuje vnútornú mikroklímu budovy, tepelný komfort aj energetickú náročnosť vykurovania. Povrchové vrstvy vnútorných stien sa podieľajú na zložitých procesoch výmeny tepla a vlhkosti, čím formujú kvalitu vnútorného vzduchu. 

Zásadnú úlohu pritom zohrávajú fyzikálne vlastnosti použitých stavebných materiálov, najmä ich schopnosť odrážať alebo absorbovať tepelné žiarenie. Práve preto sa čoraz väčšia pozornosť venuje tzv. nízkoemisným omietkam. Tieto špeciálne formulované povrchy majú potenciál znížiť spotrebu energie pri vykurovaní a zároveň zlepšiť tepelnú pohodu miestnosti a to bez nutnosti zásahu do samotného vykurovacieho systému.

Najnovšie výskumy preukazujú, že rozdiel v emisivite povrchov môže výrazne ovplyvniť rozloženie teploty v miestnosti a tým aj subjektívny pocit komfortu jej užívateľov. Ako presne to funguje a aké typy povrchov vykazujú najlepší výkon z hľadiska energetickej efektívnosti?

Článok pokračuje pod reklamou

Reklama

Hygroskopické omietky ako pasívny nástroj stabilizácie vnútornej klímy

Vzhľadom na rastúce nároky na vnútorný komfort a energetickú efektívnosť budov nadobúda význam aj schopnosť stavebných materiálov pasívne ovplyvňovať mikroklímu. Jednou z kľúčových oblastí výskumu sú hygroskopické vlastnosti vnútorných povrchových vrstiev, najmä omietok, ktoré môžu slúžiť ako účinný tlmič vlhkosti. Vďaka schopnosti absorbovať vlhkosť z vnútorného prostredia pri zvýšenej relatívnej vlhkosti a postupne ju opäť uvoľňovať pri jej poklese, pomáhajú tieto materiály vyrovnávať výkyvy vlhkosti. To nielenže prispieva k stabilnejšej a zdravšej vnútornej klíme, ale zároveň znižuje zaťaženie klimatizačno-vykurovacích systémov a tým aj celkovú spotrebu energie.

Najnovšie štúdie pritom poukazujú na výrazný potenciál recyklovaných alebo inovatívnych omietok, ktoré môžu svojimi hygrotermickými vlastnosťami konkurovať tradičným materiálom a zároveň napomôcť udržateľnej výstavbe. Táto oblasť výskumu predstavuje sľubný krok smerom k integrovanému návrhu stavebných materiálov, ktoré budú aktívne prispievať k energeticky úspornému a komfortnému vnútornému prostrediu.

Emisivita povrchov ako faktor úspory energie 

Pre lepšie pochopenie vplyvu emisivity povrchových materiálov na energetickú náročnosť vykurovania si predstavme modelovú referenčnú miestnosť s rozmermi 5 × 4 × 3 metre a jedným oknom. V rámci výpočtového experimentu boli skúmané dve odlišné konštelácie povrchov. Prípad A, kde všetky steny, strop, podlaha aj dvere mali vysokú emisivitu (ε = 1,0), a Prípad B, kde boli strop, dvere a vnútorné steny upravené nízkoemisným povrchom (ε = 0,2), zatiaľ čo ostatné zostali s emisivitou ε = 1,0. Cieľom bolo dosiahnuť rovnaký tepelný komfort v strede miestnosti, definovaný ako prevádzková teplota 20 °C ± 0,1 K.

Výpočty ukázali, že rozdielne emisívne vlastnosti povrchov majú merateľný dopad na rozloženie teplôt v miestnosti a na výkon potrebný na dosiahnutie požadovanej teploty. Prevádzková teplota bola určená na základe kombinácie teploty vzduchu a tzv. teploty obežnej dráhy, priemeru sálavých teplôt všetkých okolitých povrchov. Pomocou iteračného výpočtu výkonu vykurovacích jednotiek sa preukázalo, že miestnosť s nízkoemisnými povrchmi si vyžiadala nižší vykurovací výkon na dosiahnutie rovnakej úrovne tepelného komfortu. Tento výsledok naznačuje, že vhodná úprava povrchov vnútorných stien môže byť efektívnym nástrojom na zníženie energetickej spotreby budov.

Cirkulárna omietka ako účinný vlhkostný buffer pre budovy budúcnosti

Výsledky štúdií potvrdzujú význam vnútorných povrchových vrstiev v regulácii vnútornej vlhkosti budov a poukazujú na potenciál udržateľných riešení založených na recyklovaných materiáloch. Novovyvinutá omietka, vytvorená z recyklovaných komponentov, preukázala hygrotermálne správanie porovnateľné s tradičnými stavebnými materiálmi. Obzvlášť výrazný účinok tlmenia vlhkosti bol pozorovaný počas zimného obdobia, čo potvrdzuje jej potenciál ako aktívneho prvku v pasívnej regulácii vnútornej mikroklímy.

Dôležitým prínosom štúdie je aj vývoj dvoch nových prístupov na hodnotenie schopnosti omietok tlmiť vlhkosť. Tieto metódy prinášajú praktický nástroj na predikciu správania materiálov bez nutnosti náročných simulácií na úrovni budovy, čím zvyšujú použiteľnosť získaných poznatkov v praxi, najmä počas návrhu interiérových vrstiev v rôznych klimatických a typologických kontextoch.

Okrem toho sa črtajú aj ďalšie možnosti vývoja v oblasti recyklovaných omietok. Nové receptúry využívajúce alternatívne prírodné a odpadové suroviny (napr. vaječné škrupiny, ryžové šupky, amorfný popol) vykazujú nádejný potenciál na ďalšie zlepšenie vlhkostných schopností.

Do budúcna bude výskum zameraný na detailnejšie preskúmanie vplyvu hrúbky omietky a jej interakcie s klimatickými faktormi, ako aj na spresnenie priemerných rozsahov relatívnej vlhkosti pre rôzne typy budov a podnebie. Výsledky tejto práce tak kladú základy pre širšie zavádzanie cirkulárnych stavebných materiálov, ktoré nielen znižujú environmentálnu záťaž, ale zároveň zlepšujú kvalitu vnútorného prostredia.