Tvrdá realita nového stavebného zákona: Projekty na Slovensku naberajú až ročné meškanie

Tvrdá realita nového stavebného zákona: Projekty na Slovensku naberajú až ročné meškanie Tvrdá realita nového stavebného zákona: Projekty na Slovensku naberajú až ročné meškanie
ilustračná foto: @Marek Štrba | redakcia

Príprava stavebných projektov na Slovensku sa pre povoľovacie procesy predlžuje v priemere o 12 mesiacov oproti pôvodnému harmonogramu. Zdržanie predstavuje zásadnú komplikáciu pre plánovanie investícií aj samotnú realizáciu stavieb.

Podľa analýzy slovenského stavebníctva, ktorú v spolupráci so stavebnými a s projektovými firmami pripravila spoločnosť CEEC Research, najväčšie problémy sú spojené s verejným obstarávaním a povoľovacími procesmi, hlavne územným a stavebným konaním.

Významné zdržania vznikajú aj pri získavaní vyjadrení dotyčných orgánov, pričom projektová príprava je vnímaná ako menej problematická. Väčšina z viac ako sto oslovených firiem nepostrehla zrýchlenie povoľovania ani po roku účinnosti nového stavebného zákona. Zlepšenie nespozorovalo 56 % z nich, spomalenie zaregistrovalo 17 %, malé zrýchlenie zaznamenalo 25 % respondentov.

Článok pokračuje pod reklamou termovizia fotovoltiky dronom priemyselna inspekcia dronom termovizia fotovltika
Reklama

Legislatívne zmeny sa podľa prevažujúceho názoru v odvetví zatiaľ do praxe výraznejšie nepremietli

Ich dosah sa podľa prieskumu prejavuje postupne a efektivita bude do značnej miery závisieť od kvality zavádzania zmien, nastavenia a fungovania stavebných úradov.

Aktuálny stav povoľovacích procesov a projektovej prípravy vnímam ako jednu z hlavných systémových slabín slovenského stavebníctva. Investori aj stavebné firmy sa stále stretávajú s nejednotným výkladom pravidiel, zdĺhavým získavaním stanovísk a komplikovanou koordináciou medzi jednotlivými inštitúciami,“ upozornil riaditeľ CEEC Research Michal Vacek. Nová stavebná legislatíva podľa neho sama o sebe nestačí, pokiaľ sa nepremietne do reálneho fungovania procesov.

Za kľúčové považuje najmä digitalizáciu povoľovania, väčšiu predvídateľnosť a dôraz na kvalitnejšiu projektovú dokumentáciu už v úvodných fázach prípravy. „Práve kvalita prípravy rozhoduje o tom, či bude projekt neskôr efektívny, ekonomicky zvládnuteľný a realizovateľný bez výrazných komplikácií,“ poznamenal Vacek.

Využívanie BIM technológie pre digitalizáciu stavieb je na Slovensku obmedzené, pričom 60 % firiem priznalo, že ju vo svojich projektoch vôbec neuplatňuje. V menšej časti projektov ju využíva 29 %, vo väčšine 8 % a v polovici projektov 3 % spoločností.

Digitalizácia projektovej prípravy a realizácie stavieb na Slovensku zatiaľ neplní úlohu systémového nástroja pre zrýchlenie a spresnenie prípravy projektov,“ poukázala analýza. Obmedzené využitie BIM tak môže viesť k nižšej efektivite prípravy a zložitejšej koordinácii fáz výstavby.

Generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Filip Macháček uviedol, že sa im podarilo veľmi zefektívniť proces prípravy, aby nevznikla časová medzera medzi dokončenými a rozbehnutými investíciami. „Zároveň bolo medzi strategické investície zaradených niekoľko našich projektov. Napríklad príprava ťahu R4 až po hranice s Poľskou republikou,“ podotkol.

Aktuálny stav povoľovacích procesov a projektovej prípravy sa podľa prezidenta Zväzu stavebného priemyslu Slovenska Pavla Kováčika postupne zlepšuje, avšak stále patrí medzi hlavné faktory spomaľujúce realizáciu investícií. „Uplatňovanie zákona o územnom plánovaní, stavebného zákona a zákona o strategických investíciách prinieslo jednoznačné pozitívne výsledky, ale zároveň odhalilo celý rad problémov, na ktoré je potrebné reagovať technickými novelami a zmenami aplikačnej praxe,“ ozrejmil Kováčik.

Povoľovacie procesy označil za dlhodobo jednu z najväčších slabín domáceho stavebníctva aj konateľ a technický riaditeľ spoločnosti Strabag Pozemné staviteľstvo Martin Volčko. „Sú administratívne náročné, časovo nepredvídateľné a často komplikované množstvom dotknutých orgánov. Projektová príprava nie je vždy dostatočná, čo sa následne prejavuje počas realizácie formou zmien, dodatkov a časových sklzov,“ vysvetlil

Za rozhodujúce označil Volčko tiež digitalizáciu a zjednodušenie procesov, zavedenie jasných lehôt pre rozhodovanie úradov a posilnenie ich kapacít. Rovnako dôležité je podľa neho zvýšenie kvality projektovej dokumentácie už v prípravnej fáze a lepšia koordinácia medzi všetkými účastníkmi výstavby.

Čitajte aj:  Veľká analýza CEEC Research: Slovenské stavebníctvo čaká prepad, polovica firiem má menej zákaziek

zdroj: TASR / úprava redakcia

Predchádzajúci článok
Obehové stavebníctvo už nie je iba ekológia, píše Petra Mihalovičová

Obehové stavebníctvo už nie je iba ekológia, píše Petra Mihalovičová

Nasledujúci článok
Miliardový tender na D1 Turany – Hubová v problémoch: ÚVO zistil porušenie zákona a nariadil NDS nápravu

Miliardový tender na D1 Turany – Hubová v problémoch: ÚVO zistil porušenie zákona a nariadil NDS nápravu

Reklama