Tehla vs. betón: Porovnanie z pohľadu energetickej účinnosti a životnosti

Výber medzi tehlou a betónom nie je len otázkou vkusu či tradície, ale predovšetkým odborného posúdenia podľa účelu stavby, jej veľkosti, výšky a požiadaviek na fyzikálne vlastnosti konštrukcie. Oba materiály majú svoje výhody aj limity, no rozdiely medzi nimi ovplyvňujú nielen technické riešenia, ale aj celkové náklady, trvácnosť a ekologická stopa stavby. 

Tehla vs betón

Zatiaľ čo pálená tehla sa po rokoch opäť teší rastúcej popularite ako ekologický a zdravý stavebný materiál s výbornými izolačnými vlastnosťami, betón si udržiava dominantnú pozíciu pri výstavbe väčších a výškových objektov, najmä vďaka svojej pevnosti a variabilite. Ako však ukazujú odborné hodnotenia, výber správneho materiálu by mal vychádzať z komplexného pohľadu. Nielen na konštrukčné požiadavky, ale aj na dlhodobý komfort bývania, náročnosť výstavby a prevádzkové náklady.

Pozrime sa na to, ako si tehla a betón stoja v priamom porovnaní z pohľadu statiky, životnosti, ceny, udržateľnosti a zdravého vnútorného prostredia.

Energetická účinnosť a životnosť: Tradičné vs. moderné riešenia

Z pohľadu energetickej účinnosti má tehla jednoznačne navrch, najmä v nízkopodlažnej výstavbe. Vďaka svojej pórovitej štruktúre a schopnosti akumulovať teplo zabezpečuje stabilnú vnútornú klímu bez výrazných teplotných výkyvov. Štúdia Inštitútu stavebnej fyziky v Nemecku ukázala, že tehlové obvodové murivo s hrúbkou 44 cm bez dodatočnej izolácie dosahuje súčiniteľ prechodu tepla (U-hodnotu) pod 0,20 W/m²K, čo spĺňa aj prísne normy pre pasívne domy. Tehlové murivo tiež „dýcha“, čím prispieva k prirodzenej regulácii vlhkosti v interiéri a znižuje potrebu mechanického vetrania či dodatočného vykurovania.

Naopak, betón má vysokú tepelnú vodivosť, približne 1,5 W/m.K (tehla cca – 0,25 W/m.K), a bez kvalitného zateplenia pôsobí ako teplotný most. To zvyšuje energetickú náročnosť prevádzky najmä v chladnejších klimatických podmienkach. Podľa údajov Európskej agentúry pre životné prostredie môžu zle izolované betónové budovy spotrebovať až o 25 – 30 % viac energie na vykurovanie než porovnateľné tehlové stavby.

Z hľadiska životnosti však betón ponúka vyššiu mechanickú odolnosť a dlhodobejšiu tvarovú stabilitu, čo z neho robí preferovaný stavebný materiál pre stavby s vyššou podlažnosťou a väčším zaťažením. Pri správnom návrhu a údržbe môže betónová konštrukcia prežiť viac než 100 rokov. Tehlové stavby však nie sú o nič menej trvácne, historické analýzy poukazujú na to, že tehlové domy v Európe bežne dosahujú životnosť 150 až 200 rokov, pričom si zachovávajú výborné stavebno-fyzikálne vlastnosti. Výsledok? Pri rodinných domoch a stavbách do šiestich podlaží má tehla výhodu v energetickej efektívnosti, zatiaľ čo pri veľkých objektoch dominuje betón robustnosťou a odolnosťou.

Pórobetón: lacnejšia alternatíva s kompromismi 

Aj keď sa v súčasnosti čoraz častejšie diskutuje o ekologických a vysokoúčinných stavebných riešeniach, pórobetón si na trhu drží stabilnú pozíciu. Jeho popularita pramení najmä z dostupnosti a jednoduchšieho opracovania, čo z neho robí voľbu mnohých developerov aj samostatných stavebníkov. No jeho mechanické vlastnosti, pevnosť či životnosť sú v porovnaní s tehlou horšie.

Rozdiely sa prejavujú aj v ekologickej bilancii. Kým tehla sa vyrába z prírodných materiálov a môže sa recyklovať, pórobetónová výroba je energeticky náročnejšia a recyklácia obmedzená. Pri rozhodovaní teda nestačí vychádzať iba z ceny za kus. Dôležité je zohľadniť celkové náklady počas životného cyklu stavebného materiálu vrátane dopravy, montáže, údržby a životnosti. Odborníci preto upozorňujú na potrebu porovnávať porovnateľné. Najlacnejšie riešenie nemusí byť v konečnom dôsledku to najvýhodnejšie, a to ani z hľadiska financií, ani z pohľadu komfortu a udržateľnosti.

Tehlové stavby ako synonymum pasívnej úspory energie

Energetická účinnosť tehlových domov nespočíva len v samotnej izolácii, ale aj v tzv. tepelnej zotrvačnosti, ktorá výrazne prispieva k stabilite vnútornej klímy. Podľa štúdie Európskej stavebnej asociácie (EBC, 2022) môžu domy postavené z pálených tehál ušetriť až 30 % nákladov na vykurovanie ročne v porovnaní s domami z pórobetónu či oceľových rámov. Tehlová konštrukcia totiž akumuluje teplo počas dňa a postupne ho uvoľňuje, čím eliminuje výkyvy teploty a znižuje potrebu nepretržitého kúrenia alebo chladenia. Tento efekt sa ešte zvýrazňuje pri správnom zateplení a orientácii budovy.

Z dlhodobého hľadiska je tehla nielen energeticky výhodná, ale aj mimoriadne trvácna. Štúdie z Nemecka ukazujú, že priemerná životnosť tehlového domu presahuje 100 rokov, kým pri ľahkých montovaných systémoch sa odhaduje len na 40 až 60 rokov. Kombinácia dlhej životnosti, minimálnej potreby údržby a nižšej energetickej náročnosti robí z tehly výhodnú investíciu nielen z ekologického, ale aj ekonomického hľadiska. Pri aktuálnych cenách energií tak rozhodnutie pre tehlový dom predstavuje rozumnú cestu k udržateľnému a komfortnému bývaniu.