Staré kotly a krby spaľovaním dreva zamorujú Slovensko smogom

Chladné počasie sa počas aktuálnej vykurovacej sezóny odrazilo aj na zhoršenej kvalite ovzdušia. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vydal od začiatku vykurovacej sezóny už viacero upozornení na vznik smogovej situácie, ktorú majú na svedomí hlavne lokálne kúreniská na tuhé palivá.

Staré kotly a krby spaľovaním dreva zamorujú Slovensko

Počas zimnej vykurovacej sezóny a zhoršených rozptylových podmienok sa kvalita ovzdušia na Slovensku často dostáva na kritické úrovne a je dôvodom na upozornenia, varovania a výstrahy meteorológov, ekológov, aj zdravotníkov. Citliví na prachové častice sú najmä seniori, ľudia s ochoreniami dýchacej a srdcovo-cievnej sústavy, alergici a astmatici, veľmi malé deti a tehotné ženy. Napriek dostupným a nízkoemisným spôsobom vykurovania je na Slovensku niekoľko stotisíc domácností, ktoré aj napriek tomu používajú na vykurovanie tuhé palivá. Závažný environmentálno-zdravotný problém to predstavuje najmä v prípadoch, keď domácnosti tuhé palivá spaľujú v starých kotloch a krboch najnižších emisných tried.

SHMÚ upozurňuje na vysoké koncentrácie častíc

SHMÚ ako prevádzkovateľ smogového varovného systému od októbra 2024 doposiaľ upozornil na vysoké koncentrácie častíc PM10 v okolí Košíc (Veľká Ida), Jelšavy, Ružomberka, zasiahnuté smogom boli okresy Galanta, Levice, Nitra, Čadca, Ružomberok, Lučenec a Zvolen. Aktuálne je od 21.1.2025 v platnosti upozornenie na smogovú situáciu v okolí Liptovského Mikuláša. Oznámenie o smogovej situácii sa vydáva, keď priemerná koncentrácia prachových častíc PM10 za 12 hodín prekročí hodnotu 100 mikrogramov na meter kubický, čo predstavuje až dvojnásobok legislatívou povolenej hodnoty. Priemerné denné koncentrácie PM10 v danej lokalite nesmie presiahnuť hodnotu 50 µg.m-3 viac ako 35 dní v kalendárnom roku.

Článok pokračuje pod reklamou

Reklama

Nárast cien aj v oblasti odvozu a likvidácie odpadov má za následok, že časť obyvateľstva rieši nadbytočný horľavý odpad jeho spaľovaním v kotloch na tuhé palivá

„Obyvateľstvo využívajúce lokálne vykurovacie systémy na tuhé palivo (pece, kachle, kotly ústredného kúrenia, kozuby a pod.) by nemalo spaľovať odpad, vrátane odpadového dreva (nábytok, okná a pod.). Dôvodom je, že okrem PM10 pri spaľovaní takéhoto odpadu vznikajú aj ďalšie toxické látky,“ upozorňuje vo svojej správe SHMÚ.

Spaľovanie dreva a uhlia v individuálnom vykurovaní v domácnostiach produkuje látky znečisťujúce ovzdušie, a tým negatívne ovplyvňuje ľudské zdravie. U citlivých ľudí sa môže objaviť dráždenie očí, nosa a hrdla, pocit tlaku na prsiach, kašeľ a bolesť hlavy. V prípade opakovaného a dlhodobého vystavovania organizmu zvýšenej koncentrácií častíc PM10 môžu vzniknúť chronické účinky prejavujúce sa zápalovými ochoreniami dýchacích ciest a pľúc, zvýšením citlivosti na alergickú reakciu či poruchami odolnosti organizmu.

Častice PM10 v ovzduší

Pre obmedzenie zbytočnej expozície častíc PM10 v čase so zvýšenými koncentráciami v ovzduší považuje SHMÚ za vhodné obmedziť dobu pobytu vonku, skrátiť vetranie obytných miestností, obmedziť fyzickú námahu vonku (fyzická práca, športové aktivity). Ako jedno z opatrení meteorológovia odporúčajú aj vymeniť staré spaľovacie zariadenie za moderný kotol s nízkymi emisiami škodlivých látok.

Najdôležitejšími znečisťujúcimi látkami zo spaľovania tuhých palív, ktoré výrazne negatívne ovplyvňujú kvalitu ovzdušia a predstavujú zdravotné riziká, sú totiž produkty z nedokonalého spaľovania, ako mikroskopické pevné častice PM10 a PM2,5, oxid uhoľnatý a obávaný benzo(a)pyrén, ktorý je silným karcinogénom a mutagénom. Snaha ušetriť na vykurovaní spaľovaním nekvalitných tuhých palív v starých zariadeniach sa tak môže veľmi ľahko odraziť na výdavkoch za lieky, pobyt v zdravotníckych zariadeniach, či doživotné liečenie trvalého poškodenia zdravia.

Aj napriek dostupnosti plynu ľudia kúria drevom

Niektoré domácnosti dokonca aj v plynofikovaných oblastiach z obáv pred nedostatkom dodávok a vysokými cenami energií vymenili nízkoemisný zemný plyn za vykurovanie tuhými palivami. Tranzitné trasy zemného plynu sa pritom v posledných rokoch výrazne diverzifikovali, zásobníky dodávateľov plynu sú naplnené a obavy o jeho nedostatok pre odberateľov preto už nie sú namieste. Spotreba zemného plynu sa vlani na Slovensku medziročne zvýšila o 3,79 % a navyše vláda SR ceny plynu na rok 2025 pre domácnosti zastropovala na úrovni roka 2024.

Okrem dostupnosti a cenovej výhodnosti má zemný plyn navyše schopnosť prispievať k zlepšeniu stavu nášho ovzdušia

V porovnaní s pevnými palivami vzniká pri spaľovaní zemného plynu podstatne menej škodlivín a neprodukujú sa takmer žiadne mikroskopické prachové častice PM10 a PM2,5. Pri využívaní zemného plynu na vykurovanie je možné ušetriť až takmer polovicu emisií skleníkových  plynov v porovnaní s tuhými palivami. Využívanie moderných technológií v podobe kondenzačného plynového kotla je aktuálne finančne najdostupnejším nízkoemisným riešením vykurovania.

Pozn. Podľa v súčasnosti platnej legislatívy (Zákon146/2023Z.z. o ochraneovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, VyhláškaMŽPSR250/2023Z.z. o kvaliteovzdušia) nesmú priemerné denné koncentrácie PM10 v danej lokalite presiahnuť hodnotu 50 µg.m-3 viac ako 35 dní v kalendárnom roku. V prípade, že je tento počet prekročený, musí byť v danej lokalite prijatý program na zlepšenie kvality ovzdušia, obsahujúci opatrenia na zníženie emisií. Okrem tejto dlhodobej ochrany legislatíva myslí aj na krátkodobé ale extrémne zhoršenie kvality ovzdušia, ktoré je charakterizované ako smogová situácia. SHMÚ vydáva upozornenie o pominutí smogovej situácie, ak koncentrácia žiadnej znečisťujúcej látky nebude prekračovať stanovenú hodnotu počas 24 hodín a podľa predpovede sa neočakáva jej opätovné prekročenie  v nasledujúcom dni.

autor článku: Mgr. Milan VANGA, manažér externej komunikácie SPP – distribúcia, a.s.