Potrebuje stavebný cenár “okrúhlu pečiatku”? Téme sa venuje Petra Mihalovičová

V slovenskom stavebníctve sa pri príprave rozpočtov, výkazov výmer a podkladov pre verejné obstarávanie stále objavuje otázka, či má mať stavebný cenár alebo rozpočtár „okrúhlu pečiatku“. Najčastejšie sa táto požiadavka objavuje pri zákazkách pre samosprávy, verejné inštitúcie alebo pri projektoch financovaných z verejných zdrojov. Na prvý pohľad ide o snahu mať dokumenty formálne v poriadku. V skutočnosti však často vzniká nedorozumenie medzi autorizáciou projektanta, odbornou spôsobilosťou iných profesií a samotnou prácou stavebného cenára.

V praxi sa často používa pojem „autorizovaný rozpočet“, hoci jeho význam býva nejasný a v mnohých prípadoch sa zamieňa s niečím, čo právny rámec vôbec nevyžaduje a nepozná.

„Okrúhla pečiatka“ nie je univerzálny dôkaz odbornosti

Okrúhlu pečiatku so Slovenským znakom používajú autorizované osoby pri činnostiach, pri ktorých zákon vyžaduje osobitné oprávnenie, odbornú spôsobilosť a zápis v príslušnom zozname. Sú to hlavne autorizovaní stavební inžinieri, projektanti, stavebný dozor, autorizovaný stavbyvedúci alebo odborníci v oblasti energetickej certifikácie.

Článok pokračuje pod reklamou

Reklama

Pri stavebnom cenárstve je situácia iná. Samotná činnosť stavebného rozpočtára nie je v slovenskom právnom prostredí upravená tak, že by zákon určoval povinnú autorizáciu. Slovenská komora stavebných inžinierov ide ešte hlbšie a túto problematiku „okrúhlej pečiatky“ definuje aj vo svojom vyhlásení Môže sa výkaz výmer a rozpočet poistiť a pečiatkovať autorizačnou pečiatkou?.

Neexistuje jedna zákonom stanovená „okrúhla pečiatka stavebného cenára“, bez ktorej by rozpočtár nemohol spracovať rozpočet stavby. To, samozrejme, neznamená, že stavebný rozpočet môže robiť hocikto bez znalostí. Znamená to iba toľko, že odbornosť stavebného cenára sa neposudzuje rovnakým spôsobom ako autorizácia projektanta alebo stavebného dozoru.

Prečo verejní obstarávatelia niekedy žiadajú pečiatku?

Požiadavka na „opečiatkovaný“ alebo „autorizovaný“ rozpočet často nevzniká zo zlej vôle. Obce, mestá, školy alebo verejné inštitúcie sa snažia predísť chybám pri obstarávaní, kontrole, eurofondoch alebo následnej fakturácii. Úradník alebo investor chce mať istotu, že podklad je dôveryhodný, odborne pripravený a obhájiteľný pri kontrole.

Problém nastáva vtedy, keď sa formálna požiadavka zamieňa s reálnou odbornosťou. Ak verejný obstarávateľ žiada „okrúhlu pečiatku stavebného cenára“, mal by presne vedieť, čo tým myslí, kto ju má podľa neho vydať, z akého právneho predpisu požiadavka vyplýva a akú právnu váhu má mať takto označený rozpočet.

V mnohých prípadoch sa totiž pod pojmom „okrúhla pečiatka“ pre cenára myslí certifikát alebo osvedčenie zo školenia, pri ktorých rôzne združenia vydajú aj takúto „pečiatku„. Síce na pečiatke je  aj číslo, ale to číslo označuje „iba“ registračné číslo pod ktorým je absolvent školenia evidovaný v danej organizácii.

Takéto vzdelávanie môže byť užitočné, najmä pre ľudí, ktorí si potrebujú doplniť znalosti v oblasti rozpočtovania. Nemožno ho však automaticky zamieňať s autorizačnou pečiatkou vydávanou podľa zákona pre regulované odborné činnosti v stavebníctve.

Rozpočtár nie je projektant, no jeho práca má veľkú váhu

Stavebný rozpočtár pracuje s projektovou dokumentáciou, technickými riešeniami a výkazom výmer. Jeho úlohou je premeniť technické zadanie na ekonomický obraz stavby.

Rozpočtár však nenahrádza projektanta. Nezodpovedá za technické riešenie stavby tak, ako zaň zodpovedá autor projektovej dokumentácie. Ak projekt obsahuje chyby, nejasnosti alebo chýbajúce časti, kvalitný rozpočtár ich môže odhaliť a pomenovať, ale nemal by svojvoľne projektovo rozhodovať namiesto projektanta.

Preto je dôležité rozlišovať medzi rozpočtom ako ekonomickým podkladom a projektovou dokumentáciou ako technickým podkladom. Stavebný rozpočet môže byť veľmi presný, odborne spracovaný a prakticky použiteľný aj bez toho, aby bol označený „okrúhlou pečiatkou stavebného cenára“. Naopak, samotná „okrúhla pečiatka“ vydaná na víkendovom školení nezaručuje, že rozpočet je vecne správny, úplný a použiteľný v realizačnej praxi.

Certifikát zo školenia môže pomôcť, ale nenahrádza skúsenosť

Vzdelávanie v stavebnom cenárstve má určite svoje miesto. Kurzy, školenia a certifikáty môžu pomôcť najmä začínajúcim rozpočtárom, technikom alebo pracovníkom stavebných firiem, ktorí sa potrebujú zorientovať v položkových rozpočtoch, kalkulačných vzorcoch, cenových sústavách a práci s výkazom výmer.

Problém vzniká až vtedy, keď sa certifikát začne prezentovať ako jediný alebo rozhodujúci dôkaz odbornej spôsobilosti. Stavebné cenárstvo nie je iba o znalosti programu alebo absolvovaní krátkeho školenia. Je to kombinácia technického vzdelania, ekonomického uvažovania, znalosti stavebných procesov a skúseností z reálnych projektov.

„Autorizovaný rozpočet“ môže byť zavádzajúci pojem

V praxi sa niekedy používa slovné spojenie „autorizovaný rozpočet“. Tento pojem však treba používať veľmi opatrne. Ak sa ním myslí rozpočet overený projektantom ako súčasť projektovej dokumentácie, je potrebné jasne rozlíšiť, za čo projektant zodpovedá a akú úlohu má rozpočtár.

Nejasné používanie pojmov môže viesť k zbytočným požiadavkám v súťažných podkladoch. V krajnom prípade môže verejný obstarávateľ stanoviť podmienku, ktorá nie je vecne potrebná, je diskriminačná a obmedzuje okruh uchádzačov, alebo vytvára dojem právnej povinnosti tam, kde žiadna taká povinnosť neexistuje.

Rozumným riešením je presnejšia formulácia požiadaviek. Namiesto všeobecnej vety, že rozpočet má byť „autorizovaný“ alebo opatrený „okrúhlou pečiatkou“, je vhodnejšie uviesť, kto má rozpočet spracovať, aké skúsenosti má preukázať, z akých podkladov má vychádzať a aký rozsah má rozpočet obsahovať.

Záver: Pečiatka nenahrádza zodpovednosť ani odbornosť

Požiadavka na okrúhlu pečiatku stavebného cenára je v mnohých prípadoch dôsledkom snahy mať veci formálne správne. Táto snaha je pochopiteľná, najmä pri verejných zdrojoch, eurofondoch a verejnom obstarávaní. Nemala by však viesť k tomu, že sa forma začne zamieňať za obsah.

Stavebný rozpočet má mať odbornú kvalitu, jasnú metodiku, kontrolovateľné položky a zrozumiteľný vzťah k projektovej dokumentácii. Ak je rozpočet spracovaný nekvalitne, pečiatka ho nezachráni. Ak je spracovaný odborne, zodpovedne a na základe dostatočných podkladov, jeho hodnota nestojí na tom, či je na titulnej strane odtlačok pečiatky, ktorá v prípade stavebného cenára nie je zákonom stanovenou povinnosťou.

Keďže som v praxi často konfrontovaná s touto požiadavkou, tak som sa k tejto problematike vyjadrila v roku 2022 v článku „Okrúhla pečiatka“ pre stavebného cenára na svojom blogu.