Nový stavebný zákon a zmeny, ktoré prináša

Slovenské stavebníctvo sa už dlhé roky stretáva s problémami, ktoré komplikujú procesy výstavby. Zdĺhavé povoľovania, nejednotné postupy, neprehľadné kompetencie úradov a nadmerná byrokracia sa stali jednou z hlavných prekážok rozvoja. Na tieto výzvy reaguje nový stavebný zákon č. 25/2025 Z.z., ktorý bol prijatý v roku 2025 a postupne nadobúda účinnosť.

Ide o najväčšiu reformu stavebného práva na Slovensku za posledné desaťročia. Jeho cieľom je priniesť moderné pravidlá, ktoré zrýchlia procesy, znížia administratívnu záťaž, posilnia právnu istotu a podporia udržateľný rozvoj.

Potreba novej stavebnej legislatívy

Stavebný zákon, ktorý bol donedávna účinný, pochádzal ešte zo 70. rokov minulého storočia (zákon č. 50/1976 Z.z.) a aj napriek viacerým novelizáciám nezodpovedal moderným požiadavkám. Rastúca potreba rýchlej a kvalitnej výstavby bytov, infraštruktúry či priemyselných objektov si vyžadovala zásadnú reformu. Slovensko bolo dlhodobo kritizované za pomalé povoľovacie procesy, ktoré v medzinárodných rebríčkoch radili našu krajinu medzi najmenej efektívne v Európe. Investori aj bežní stavebníci narážali na komplikovaný systém, v ktorom bolo potrebné získať viacero povolení od rôznych orgánov, čo často znamenalo mesiace až roky čakania.

Článok pokračuje pod reklamou

Reklama

Nový stavebný zákon sa snaží tento stav zmeniť a priblížiť Slovensko k štandardom vyspelých krajín, kde je možné stavebné povolenie vybaviť v krátkom čase, bez zbytočných prieťahov a s jasnými pravidlami pre všetkých účastníkov.

Digitalizácia ako základná zmena

Jedným z pilierov novej stavebnej legislatívy je digitalizácia. Zavedenie elektronického stavebného konania predstavuje revolučný krok, ktorý má odbúrať osobné návštevy úradov a nahradiť ich online komunikáciou. Prostredníctvom centrálneho informačného systému bude možné podávať žiadosti, predkladať dokumentáciu, sledovať stav konania a prijímať rozhodnutia v elektronickej forme.

Tento prístup prinesie výrazné úspory času a nákladov. Stavebník nebude musieť obiehať rôzne inštitúcie, pretože všetky potrebné úkony budú sústredené na jednom mieste. Elektronizácia zároveň umožní transparentnejšiu kontrolu, keďže všetky kroky konania budú zdokumentované a dostupné v systéme.

Jednotné konanie namiesto množstva povolení

Doterajšia prax si vyžadovala zložitý proces získavania množstva súhlasov a vyjadrení od viacerých orgánov. Nový stavebný zákon zavádza princíp jednotného konania. V praxi to znamená, že namiesto separátnych povolení sa vydá jedno rozhodnutie, ktoré integruje všetky potrebné stanoviská a vyjadrenia.

Výsledkom je zjednodušenie a zrýchlenie procesu, ako aj väčšia právna istota pre stavebníka. Jednotné konanie má tiež znížiť riziko konfliktov medzi jednotlivými orgánmi, pretože ich požiadavky budú riešené v rámci jedného rozhodnutia.

Pevné lehoty a fikcia súhlasu

Jedným z hlavných problémov starého systému boli prieťahy spôsobené nečinnosťou úradov. Nový stavebný zákon preto zavádza záväzné lehoty, v ktorých musí úrad rozhodnúť. Ak sa tak nestane, uplatní sa tzv. fikcia súhlasu – teda predpoklad, že úrad so žiadosťou súhlasí.

Tento mechanizmus je zásadným impulzom pre zrýchlenie povoľovania. Stavebníci tak získajú väčšiu istotu, že ich projekt nebude zbytočne blokovaný. Fikcia súhlasu je zároveň motiváciou pre úrady, aby dodržiavali stanovené termíny a efektívnejšie spracúvali žiadosti.

Účasť verejnosti a samospráv

Reforma sa netýka len stavebníkov a úradov, ale aj širokej verejnosti. Nový stavebný zákon jasne stanovuje pravidlá pre účasť dotknutých osôb a obcí v konaní. Obyvatelia budú mať možnosť vyjadriť sa k plánovaným stavbám, ktoré môžu ovplyvniť kvalitu ich života.

Zároveň sa posilňuje úloha samospráv pri územnom rozvoji. Obce získavajú väčšie kompetencie pri tvorbe územných plánov a určovaní podmienok výstavby. Cieľom je zabezpečiť harmonický rozvoj území s ohľadom na potreby obyvateľov aj ochranu životného prostredia.

Územné plánovanie v novej podobe

Nový stavebný zákon prináša zásadné zmeny aj v oblasti územného plánovania. Zavádza povinnosť pravidelnej aktualizácie územných plánov, aby lepšie odrážali aktuálne potreby a trendy. Tieto plány budú prepojené s elektronickými databázami, čo umožní jednoduchší prístup k informáciám pre odborníkov aj verejnosť.

Transparentnosť územného plánovania prispeje k zníženiu konfliktov medzi investormi a obyvateľmi. Zároveň sa vytvoria predpoklady pre systematickejší a udržateľnejší rozvoj miest a obcí.

Dôraz na kvalitu a udržateľnosť výstavby

Súčasná doba kladie vysoké nároky na ekologickú a energetickú efektívnosť stavieb. Nový stavebný zákon preto obsahuje ustanovenia, ktoré podporujú využívanie moderných technológií a ekologických riešení. Projekty budú musieť spĺňať prísnejšie kritériá v oblasti energetickej hospodárnosti, využívania obnoviteľných zdrojov a šetrného prístupu k životnému prostrediu.

Posilňuje sa tiež zodpovednosť projektantov a stavebných firiem za kvalitu realizovaných stavieb. Kontrola dodržiavania noriem a predpisov bude prísnejšia, aby sa predišlo problémom s nekvalitnými alebo nebezpečnými stavbami.

Prechodné obdobie a implementácia

Tak rozsiahla reforma si vyžaduje postupnú implementáciu. Stavebný zákon preto obsahuje prechodné ustanovenia, ktoré umožňujú hladký prechod na nový systém. Niektoré časti stavebnej legislatívy vstupujú do účinnosti okamžite, iné až po uplynutí určitého obdobia, aby mali úrady aj účastníci konania čas na adaptáciu.

Praktická aplikácia zákona bude závisieť od pripravenosti orgánov verejnej správy, dostupnosti elektronických systémov a informovanosti verejnosti. Dôležitá bude aj spolupráca odborníkov zo stavebného sektora, ktorí budú musieť svoje procesy prispôsobiť novým pravidlám.

Očakávané prínosy reformy

Ak sa podarí naplniť ambície novej stavebnej legislatívy, stavebný zákon prinesie viacero pozitívnych efektov. V prvom rade ide o výrazné skrátenie povoľovacích procesov, čo podporí investície a zrýchli realizáciu projektov. Transparentnejší systém zvýši dôveru verejnosti a zníži počet konfliktov.

Digitalizácia a jednotné konanie odstránia množstvo administratívnych bariér, čo uľahčí život nielen investorom, ale aj bežným občanom, ktorí si chcú postaviť rodinný dom alebo zrealizovať inú stavbu. Posilnenie územného plánovania a dôraz na udržateľnosť zároveň prispejú k harmonickému rozvoju Slovenska v súlade s modernými trendmi.

Výzvy pri uplatňovaní v praxi

Treba však zdôrazniť, že úspech reformy nebude automatický. Implementácia nového stavebného zákona si vyžiada kvalitnú prípravu, školenia pre pracovníkov úradov a investície do informačných technológií. Rizikom môže byť aj nedostatočná koordinácia medzi štátom, samosprávami a odbornou verejnosťou.

Prvotné obdobie môže priniesť ťažkosti spojené so zabehávaním nových procesov. Dôležité preto bude monitorovanie fungovania zákona v praxi a jeho prípadné úpravy podľa skúseností.

Nový stavebný zákon zmena k lepšiemu

Nový stavebný zákon predstavuje významný míľnik v dejinách slovenskej legislatívy. Prináša zásadnú modernizáciu systému, ktorá má potenciál odstrániť dlhoročné problémy stavebníctva. Digitalizácia, jednotné konanie, pevné lehoty, posilnenie územného plánovania a dôraz na udržateľnosť sú kroky, ktoré môžu zásadne zlepšiť prostredie pre stavebníkov aj obyvateľov.

Slovensko sa tak približuje k vyspelým krajinám, kde je stavebné právo moderné, efektívne a zamerané na kvalitu života. Úspešná implementácia tohto zákona bude mať priamy vplyv na rozvoj miest, obcí aj celého hospodárstva. Pre odborníkov, samosprávy aj bežných občanov preto bude dôležité, aby sa s novými pravidlami oboznámili a aktívne ich využívali v praxi.

TIP redakcie: sledujte všetky zmeny k téme „nový stavebný zákon„