

Z tlačiarne galéria, z dopravného uzla aktívna štvrť. Kominárska ukazuje novú tvár Trnavského mýta
ilustračná foto
Kým v centre Trnavského mýta rastie nový Istropolis, o pár krokov ďalej sa odohráva menšia, no rovnako výpovedná mestská premena. Na Kominárskej ulici sa bývalá tlačiareň mení na lofty, industriálny suterén na priestor pre súčasné umenie a bývalé priemyselné parcely na novú formu mestského bývania. Aj tu je vidieť, že Trnavské mýto už nie je len miestom prestupu, ale územím s ambíciou na vlastný mestský život.
Najviditeľnejším impulzom širšieho územia je výstavba nového Istropolisu
Projekt za približne 600 miliónov EUR vstúpil do realizačnej fázy začiatkom roka 2026, keď sa začala výstavba prvých troch budov z celkovo deviatich. Prvá etapa má byť dokončená do konca roka 2029, kultúrno-spoločenská hala do roku 2030 a celý komplex do roku 2031. Aj mimo tejto veľkej investície je však zrejmé, že okolie Trnavského mýta vstupuje do novej fázy. Postupne sa mení z územia definovaného najmä dopravou na prostredie, kde pribúda bývanie, mestské funkcie aj nové dôvody zostať.
Premena sa pritom neodohráva len vo veľkej mierke
Dôležitý posun je momentálne viditeľný aj na úrovni jednotlivých ulíc. Kominárska je v tomto zmysle zaujímavým príkladom. V kontakte s Račianskym mýtom a širším Starým mestom vzniká podľa návrhu ateliéru GutGut projekt Lofty Kominárska, ktorý premieňa bývalú tlačiareň Svornosť z 50. rokov na 36 loftov a 15 bytov. Kolaudácia je plánovaná na jeseň 2026. Lofty Kominárska pritom nadväzujú na už zrealizovaný Bytový dom Račianska, s ktorým tvoria súvislý mestský celok na mieste bývalých priemyselných a prevádzkových objektov.
Na projekte je podstatné, že nejde o nahradenie pôvodnej budovy novostavbou, ale o rekonštrukciu a konverziu, ktorá pracuje s existujúcou architektúrou. Konverzia zachováva pôvodné betónové konštrukcie tlačiarne a aktívne pracuje s industriálnym charakterom objektu ako s nositeľom identity miesta. Prekvapivým priestorom objektu je približne 320 m² veľký suterén s miestami až sedemmetrovou výškou, ktorý vznikol v pôvodnej technickej štruktúre budovy. Práve tu je momentálne umiestnená aj stála inštalácia sochára Jakuba Trajtera, ktorý má zároveň v priestoroch svoj ateliér. V bývalom kryte civilnej ochrany na tom istom podlaží zároveň vznikla svetelná inštalácia Pamäť miesta od Roberta Reváka, vytvorená z materiálov pôvodnej stavby.
Práve tento moment presahuje rámec bežného developerského projektu
Umenie tu nevstupuje do priestoru až po jeho dokončení ako dekorácia, ale je súčasťou architektonického a významového konceptu od začiatku. V čase, keď sa veľká časť novej výstavby usiluje o identitu až sekundárne, je takýto prístup jedným z rozdielových znakov lokality, ktorá si hľadá novú mestskú podobu. Kominárska pritom nie je izolovaným príbehom. V širšom okolí Trnavského mýta sa čoraz výraznejšie otvára otázka, ako má nová výstavba pracovať s existujúcou architektúrou, kultúrnou vrstvou územia a mestskou pamäťou. Práve v tomto kontexte pôsobí premena bývalej tlačiarne na Kominárskej ako čitateľný príklad menšej, ale významovej transformácie – nie cez asanáciu a nový začiatok, ale cez konverziu, zachovanie charakteru miesta a zapojenie súčasného umenia priamo do architektonického konceptu.

Význam tejto časti mesta pritom nevzniká až dnes
Pár sto metrov od Kominárskej stojí na Šancovej ulici obytný súbor Unitas, ktorý v rokoch 1931 – 1932 navrhli architekti Fridrich Weinwurm a Ignác Vécsei pre sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva. Dnes ide o národnú kultúrnu pamiatku a jeden z najvýznamnejších príkladov funkcionalistickej architektúry na Slovensku. Projekt Lofty Kominárska bude s areálom Unitas zdieľať spoločný vnútroblok, kde sa podieľa aj na jeho čiastočnej rekonštrukcii; v minulosti tu WERKS financoval aj generálnu obnovu škôlky. Susedstvo s národnou pamiatkou zabezpečuje trvalú hodnotu adresy a práve pamiatková ochrana garantuje, že lokalita si túto tvár udrží aj o desiatky rokov. V širšom okolí sa zároveň nachádza aj Nová Tržnica od Ivana Matušíka, výrazná architektonická vrstva neskorej moderny, pri ktorej prebieha aj revitalizácia osvetlenia a navigačného systému, na ktorej sa WERKS podieľa. Trnavské mýto tak v sebe dlhodobo spája viacero období architektonického a urbanistického vývoja Bratislavy.
Aj preto sa dnes oplatí čítať Trnavské mýto inak než len ako dopravný uzol
Čoraz viac sa ukazuje ako územie, v ktorom sa testuje nová podoba vnútromestskej transformácie: nie na zelenej lúke, ale v husto vrstvenom prostredí, kde sa stretáva infraštruktúra, moderné bývanie, kultúra, pamiatková hodnota aj tlak na intenzívnejšie využitie územia. Kominárska je síce krátka ulica, no v koncentrovanej podobe ukazuje práve tento mestský obrat. „Pri Loftoch Kominárska sme jednoznačne chceli nadviazať na to, čo už na mieste existuje. Rekonštrukcia bývalej tlačiarne pre nás neznamená len nové bývanie, ale najmä snahu zachovať charakter objektu a otvoriť ho funkciám, ktoré do územia prinášajú ďalšiu vrstvu života,“ hovorí Martin Mistrík, produktový manažér developera WERKS.
Kým ešte pred niekoľkými rokmi bolo Trnavské mýto predovšetkým synonymom pohybu a prestupu, dnes v jeho okolí pribúdajú znaky stabilnej mestskej štvrte – kvalitné bývanie, kultúrne body, nové prevádzky, kaviarne a verejné priestory aj snaha pracovať s existujúcou architektúrou. Kominárska ukazuje, že táto zmena sa neodohráva len vo veľkých projektoch, ale aj v detailnej štruktúre ulíc, ktoré boli skôr na okraji pozornosti.

