Svetová architektúra v Bratislave: Premena Zimného prístavu sa posúva do finále
ilustračná foto:
Medzinárodná 11-členná porota v urbanistickej súťaži na premenu Zimného prístavu v Bratislave vybrala zo 123 prijatých návrhov z 33 krajín sedem najlepších, ktoré postúpia do druhého kola. V ňom budú vybrané tímy pracovať s odporúčaniami poroty aj výsledkami participácie. Ktorá vízia Zimného prístavu napokon zvíťazí, má byť známe v novembri 2026.
Informoval o tom v pondelok Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) ako organizátor súťaže.
Vlastník územia Zimného prístavu štátna spoločnosť Verejné prístavy pod Ministerstvom dopravy SR sa rozhodol v prípade projektu transformácie prístavu pre medzinárodnú urbanistickú súťaž návrhov. Premena lokality dnešného nákladného prístavu v Bratislave podľa MIB bude pre jeho vlastníkov výzvou nielen z hľadiska urbanizmu, ale aj protipovodňovej ochrany, využitia vody, industriálnych pamiatok či krajiny.
Článok pokračuje pod reklamou
„Záujem v medzinárodnej súťaži presahuje Bratislavu a Slovenskú republiku, ja sám som ako porotca nikdy toľko návrhov v súťaži nezažil,“ uviedol predseda poroty Michal Sedláček, český architekt pôsobiaci celosvetovo a niekdajší hlavný architekt Brna. „Čo ma zaujímalo, je vzťah prístavu, vody a budov, ktorý je výnimočný – väčšina vnútrozemských miest nemá prístav,“ podotkol.
Architektka a riaditeľka MIB Petra Marko sa vyjadrila, že transformácia Zimného prístavu je pre Bratislavu jednou z kľúčových rozvojových tém. „Víziou je sprístupniť toto jedinečné územie ľuďom a prepojiť jeho priemyselné dedičstvo s novými kvalitnými verejnými priestormi. Mimoriadny záujem o medzinárodnú súťaž potvrdzuje význam tejto lokality, ako aj dôslednú prípravu – od kvalitného zadania cez zloženie medzinárodnej poroty až po dvojkolový proces hodnotenia,“ poznamenala. Súťaž podľa nej dáva veľkú šancu priniesť do Bratislavy urbanizmus svetovej úrovne a transformáciu územia, ktorá bude prínosom pre celé mesto.
„Zimný prístav vnímame ako jedinečnú lokalitu v dotyku s centrom mesta, ako aj s prístavnými bazénmi i hlavným tokom Dunaja. Intenzita navrhnutej zástavby bude tomu zodpovedať a od severozápadnej hrany územia, nadväzujúcej na nové bratislavské administratívno-obchodné centrum bude smerom k rieke postupne klesať,“ zareagoval hlavný architekt Bratislavy Juraj Šujan.
Na komentovaných prehliadkach Zimného prístavu sa počas dvoch dní zúčastnilo 160 ľudí, fokusových skupín 38 ľudí a online dotazník vyplnilo 578 obyvateľov a obyvateliek. Z podnetov podľa MIB vyplynulo deväť princípov, ktorými by mala nová štvrť v prístave riadiť. Obyvatelia najčastejšie vyjadrovali túžbu, aby priestor nebol sterilný, a nepôsobil elitársky, ale prístupne – aby sa po ňom mohli ľudia pohybovať bez nutnosti kúpiť si niečo. Najviac sa respondenti v dotazníku obávali, že v území vzniknú príliš husto zastavané a mohutné zóny, ktoré budú navyše uzavreté a určené len exkluzívnym skupinám.
Zhoda medzi respondentmi nepanovala na tom, či v území majú alebo nemajú byť vysoké budovy
Časť verejnosti vidí Zimný prístav ako pokračovanie downtownu, teda územie vhodné pre výstavbu mrakodrapov, a druhá časť očakáva kompaktnú zástavbu s nižšou výškou a aktívnym parterom. Všetci Bratislavčania sa však zhodli, že v Zimnom prístave by malo vzniknúť výnimočné, príťažlivé a dostupné miesto pri Dunaji, ktoré tu bude pre nich. Podrobnosti z participácie budú súčasťou záverečnej správy, ktorá bude zverejnená čoskoro.
zdroj: TASR / úprava redakcia
