Peter Čižmár (Penta Real Estate): Ako dočasná architektúra mení verejný priestor v Bratislave

Výstavba moderných mestských štvrtí už dávno nie je len o budovách, ale aj o tom, ako ľudia začnú priestor využívať ešte pred samotnou realizáciou. Tento prístup, označovaný ako aktivácia územia, má priniesť život, komunitné aktivity a dôveru do lokalít, ktoré by inak zostali roky prázdne.

Projekt Southbank v Bratislave pri pravom brehu Dunaja je ukážkou toho, že aj na Slovensku možno rozvíjať územie postupne – prostredníctvom dočasných architektonických zásahov, ako je napríklad Bufet 24, ktorý sa stal prvým impulzom pre komunitné stretávanie a testovanie budúcej podoby verejného priestoru.

Takéto riešenia nielen oživujú zanedbané plochy, ale aj umožňujú zbierať spätnú väzbu a prispôsobiť ďalší vývoj potrebám obyvateľov. O tom, aký význam má tento prístup pre Southbank, Bratislavu a širší urbanistický kontext, sme sa rozprávali s Petrom Čižmárom, Senior Business Development Manager Penta Real Estate.

Článok pokračuje pod reklamou

Reklama

Aktivácia územia pred samotnou výstavbou je na Slovensku skôr výnimočný prístup. Čo vás viedlo k tomu, aby ste do prostredia projektu Southbank priniesli život ešte pred začiatkom stavebných prác?

Veríme, že projekty ako Southbank by nemali byť “zamknuté” len v plánoch a vizualizáciách. Súčasťou našej vízie je, aby ľudia mohli postupne spoznávať priestor, v ktorom budú žiť, pracovať, stretávať sa. Aktivácia umožňuje preniesť komunitu do územia, ktoré by inak zostalo nevyužité.

Bufet 24 je prvým konkrétnym krokom, prináša „chuť“ nového verejného priestoru, miesto, kde ľudia môžu prísť, posedieť si alebo stretnúť známych. Takto budujeme dôveru a ukazujeme, že Southbank nie je len ďalším developmentom, ale verejným priestorom, ktorý sa otvára a ktorý chceme udržať živý aj v budúcnosti. Táto nultá fáza je len začiatkom, naším cieľom je, aby priestor žil aj po dokončení prvých fáz a aj po dokončení celého projektu.

Taktiež nás motivuje potreba testovať a overovať prvky verejného priestoru, ako sa ľudia pohybujú, ktoré miesta ich lákajú a čo funguje. Od spustenia tejto aktivácie sme už zapracovali viacero vylepšení na základe spätnej väzby od ľudí a aktívne zbierame podnety aj ďalej na spoločných podujatiach, ktoré organizujeme s Bufetom 24.

Southbank má byť novou štvrťou pri Dunaji s dlhodobým horizontom výstavby. Akú úlohu zohrávajú dočasné architektonické zásahy v takto veľkom masterplane?

Dočasné zásahy sú “mostami” medzi súčasnosťou a víziou. Pomáhajú upozorniť na potenciál miesta, udržať lokalitu aktívnu v očiach občanov aj samosprávy a zabezpečiť, že výstavba postupuje s ohľadom na reálne potreby ľudí.

V rámci masterplanu Southbank je kľúčové, že verejné priestory neostanú len teoretickými štúdiami, koncept „bowls“ prinesie konkrétne funkčné prvky už v aktivačných fázach. Dočasné architektúry testujú, čo rezonuje a čo je potrebné upraviť. Navyše sú flexibilné, dajú sa adaptovať, premiestniť či demontovať. Časť dočasnej inštalácie je umiestnená na pozemku, kde v roku 2027 začne výstavba administratívnej budovy, a už teraz uvažujeme, ako priestor prispôsobiť, aby slúžil čo najlepšie aj počas výstavby.

Dočasná architektúra sa často označuje za nástroj edukácie. Ako podľa vás môže takáto aktivácia učiť verejnosť využívať budúci verejný priestor a meniť zvyky obyvateľov Bratislavy?

Učenie ľudí začína jednoduchými interakciami, možnosťou posedieť si, prejsť sa, stretnúť priateľa pri Bufete 24. Keď verejnosť začne vnímať túto oblasť ako prístupnú a bezpečnú, začne ju prirodzene využívať aj v budúcnosti. Aktivácia územia pomáha znižovať psychologickú bariéru: ľudia vidia, že je priestor otvorený, že tam existuje pohyb a infraštruktúra.

To vedie k tomu, že budú vedieť využívať verejný priestor, ktorý potom navrhneme, predstavia si, čo by mohlo byť, aké by boli preferované miesta na sedenie, hranie, relaxáciu. A to chceme ďalej rozvíjať aj po dokončení prvých fáz projektu, keďže nám záleží na tom, aby boli verejné priestory plné života a ľudí.

Verejné priestory bývajú jedným z najdôležitejších prvkov mestských developmentov. Čo vám táto aktivačná fáza ukazuje o tom, aké funkcie a formy verejného priestoru ľudia v rámci Southbanku očakávajú?

Záujem verejnosti je už teraz veľmi rôznorodý, ľudia cítia zosilnenie kultúrnych aktivít, gastronómie, možností oddychu pri vode, športu, prechádzok. Často sú to jednoducho miesta, kde sa môžu stretnúť, lavičky, tienisté miesta počas letných dní, stromy, dobré osvetlenie, príjemné materiály. Aktivácia územia tak ukazuje, že aj malé prvky sú kľúčové pre to, aby sa ľudia cítili komfortne.

Tieto poznatky, ktoré postupné získavame, vieme v istej miere zapracovať aj do konceptu „bowls“. K životu prispeje aj pripravovaná revitalizácia Nábrežného parku medzi Starým mostom a Mostom Apollo, iniciatíva viacerých partnerov, kde sa sprístupní terén, vybudujú chodníky z drevoštiepky a drobný mobiliár, na čom sa podieľa aj Penta Real Estate.

Ako dočasná aktivácia prispieva k postupnej premene zanedbaného priestoru na atraktívnu súčasť mesta?

Prvým prínosom je, že tento priestor prestáva byť latentným nevyužitým územím, ktoré by mohlo byť predmetom obáv, neporiadok, zanedbanie, nejasnosť, kto tam smie alebo nesmie a stáva sa miestom, ktoré ľudia reálne používajú. To mení vnímanie, z bariéry alebo “mŕtveho priestoru” na novú súčasť mestského prostredia. Ďalšou dimenziou je zviditeľnenie infraštruktúry a prvkov, ktoré budú v budúcnosti súčasťou developmentu a ich overenie v reálnych podmienkach.

To tiež motivuje k spolupráci s mestom, verejnosťou, s lokálnymi komunitami, aby boli aktivity v území relevantné, čo potom skracuje čas adaptácie budúcich verejných priestorov, zvyšuje ochotu ľudí dané miesto akceptovať a využívať.

Bratislavčania si často hľadajú k rieke v danej oblasti cestu len sporadicky. Ako môže Southbank prostredníctvom aktivácie a v spolupráci s Bufet 24 meniť vzťah obyvateľov k nábrežiu a učiť ich nové formy jeho využívania?

Southbank sa snaží rozvinúť oblasť pri pravom brehu Dunaja na svojich pozemkoch a dáva príklad, ako pracovať s verejným priestorom. Spoločne so susedným developerom a mestom pripravujeme už spomínanú revitalizáciu nábrežného parku, medzi cyklotrasou a Dunajom na základe zadanie od hlavného mesta.

Občania sa cez tieto aktivačné prvky učia využívať promenádu, relaxovať pri Dunaji či sledovať výhľady. Tieto opakujúce sa návštevy posilňujú vzťah k miestu. Veríme, že zvýšená aktivita ľudí v danom prostredí motivuje mesto ďalej zveľaďovať nábrežie. Spoločne s revitalizáciou lodeníc, ktorú pripravuje už vyše 100 rokov fungujúci vodácky klub Dunajčík, to môže prinavrátiť zašlú slávu pravého brehu Dunaja, ktorá mu prináležala v nedávnej minulosti a obyvateľom nielen Petržalky tak veľmi chýba.

Dočasné riešenia bývajú niekedy vnímané len ako marketingový krok. V čom vidíte ich reálnu odbornú a urbanistickú hodnotu pre prípravu tak rozsiahleho projektu?

Dočasné riešenia vnímame ako plnohodnotný nástroj urbanistickej prípravy. Pomáhajú overiť, ako ľudia priestor využívajú, čo od neho očakávajú, a umožňujú tomu prispôsobiť budúce verejné priestory. Zároveň postupne menia identitu územia z nevyužitého na miesto so spoločenskou hodnotou.

Veľkou výhodou je flexibilita a udržateľnosť modulárne riešenia sa dajú prispôsobovať, rozširovať či demontovať a materiály opätovne využiť. Pre nás je to zároveň začiatok dlhodobej stratégie život vo verejnom priestore nechceme iba testovať, ale podporovať aj po dokončení projektu.

Dlhodobý význam. Môže sa podľa vás model dočasných architektonických aktivácií stať štandardom pri veľkých developmentoch na Slovensku?

Sme presvedčení, že áno. Dočasné architektonické aktivácie územia umožňujú priniesť život do lokality hneď od začiatku, zapojiť verejnosť a zároveň testovať funkcie verejného priestoru v menšom meradle. To prináša priamu pridanú hodnotu nielen pre budúcich obyvateľov, ale aj pre mesto ako celok.

Zároveň ide o trend, ktorý vidíme aj v zahraničí, postupná aktivácia pomáha plynulo meniť charakter lokality a vytvárať väzbu medzi projektom a komunitou. Veríme, že práve Southbank v Bratislave môže byť príkladom, ktorý ukáže, že takýto prístup má zmysel aj na Slovensku. | Peter Čižmár