(Rozhovor) Domy, ktoré dýchajú s prírodou. Petr Skořepa stavia ekologické, funkčné domy do 20 tisíc eur

Prírodné staviteľstvo, ktoré bolo ešte donedávna vnímané ako alternatíva pre nadšencov, dnes predstavuje reálnu odpoveď na mnohé aktuálne otázky v architektúre aj stavebníctve. Jedným z priekopníkov tohto prístupu v našom regióne je Petr Skořepa. Staviteľ, lektor, inovátor a zástanca „liečivých domov“, ktoré prepájajú ekologické princípy, tradičné remeslo a moderné poznatky o udržateľnom bývaní.

Petr Skořepa sa venuje výstavbe nízkonákladových, sebestačných domov z prírodných a recyklovaných stavebných materiálov, pričom dôraz kladie na funkčnosť, jednoduchosť a hlboké prepojenie stavby s prostredím. Svoje skúsenosti neuchováva len pre seba, vedie kurzy prírodného staviteľstva, učí ľudí pracovať s hlinou, slamou či drevom. Svojím praktickým prístupom búra mýty o tom, že ekologické stavby sú len pre alternatívcov alebo že nevyhovujú dnešným nárokom na komfort a technickým štandardom.

Jeho portfólio zahŕňa domy s rozpočtom do 6 000 eur, ale aj plnohodnotné, sebestačné obydlia mimo inžinierskych sietí. Jeho prácu charakterizuje výnimočné prepojenie stavebného remesla, permakultúrneho myslenia a osobnej filozofie zameranej na zmysluplné a zdravé bývanie.

V nasledujúcom rozhovore sa s Petrom Skořepom pozrieme nielen na to, ako sa k prírodnému staviteľstvu dostal, ale aj na konkrétne technické riešenia, prácu s materiálmi, výzvy v legislatíve či budúcnosť stavieb, ktoré sú v harmónii s človekom aj krajinou.

Ako ste sa dostali k prírodnému staviteľstvu? Bola to postupná cesta, alebo vás k tomu priviedla konkrétna životná skúsenosť?

Bolo to úplne jednoduché. Známa mi rozprávala, ako si jej kamarát na Slovensku postavil dom za 30 000 korún, čo bola veľmi zaujímavá a šoková informácia. Dnes napríklad organizujem aj kurzy, ako postaviť domy do pol milióna českých korún (cca 20 tisíc €), akurát som tú sumu musel zvýšiť, aby tomu ľudia verili. Postaviť dom zadarmo alebo za 30 tisíc korún (cca 1300€), čo dokážem tiež, je pre dnešnú spoločnosť ešte menej dôveryhodné.

Okrem iného som aj dosť cestoval. V Himalájach a v Indii som videl, že takmer všetci majú domy. Začal som sa o túto tematiku zaujímať a učil som sa, ako stavať kvalitné, nízkoenergetické európske domy s použitím prírodných stavebných materiálov, ktoré nájdem okolo stavby. Dnes už väčšina ľudí vôbec nemá poznatky o našej histórii. Aj v našich podmienkach väčšina ľudí ešte pred nejakými sto rokmi žila v domoch z nepálenej hliny.

Všeobecne žije skoro polovica celej planéty v takomto type stavieb. A napriek tomu je zaujímavé, že sa nám za posledných pár rokov tak zmenil svet, že vôbec nevnímame túto bežnú realitu. A dokonca skoro celý juh Slovenska a Moravy je budovaný presne takto. Pre ľudí, ktorí v tých domoch žijú, je to úplne normálne a bežné.

Vaše stavby kombinujú tradičné remeselné techniky s modernými poznatkami. Ako sa podľa vás mení vnímanie prírodného staviteľstva v kontexte súčasného stavebného priemyslu? 

Svet je veľmi rýchly, mení sa úplne všetko. Ja rád využívam a kombinujem úplne všetko, čo mi svet ponúka. Neberiem to ako krok späť, ale práve naopak, využívam výhody prírodného staviteľstva, aby som si pre seba a svoju rodinu postavil zdravý dom, ktorý zdravo dýcha. V dome by mal byť podobných počet aniónov ako je bežne v lese alebo prírode.

No ale zároveň samozrejme sú tu technológie, ako napríklad dvojité, trojité sklo. Prečo by som ich nevyužíval, keď mi to zlepší tepelnoizolačné vlastnosti. Zo slamy s hrúbkou steny 50 cm som schopný postaviť nízkoenergetický dom, ktorý sa rovná vlastnostiam domu s polystyrénovou izoláciou o hrúbke 18 cm, alebo 26 cm minerálnej vlny. Áno, je to horší izolant, ale cenovo sa to nevyrovná konkurenčným produktom. Navyše, keď na to nahodím hlinenú omietku, celá stena sa stáva takmer nehorľavou. Pre porovnanie, takáto stena prehorí až po nejakých 138 minútach, čo spĺňa všetky bezpečnostné normy. Pri drevostavbách je čas prehorenia nejakých 45 minút a pri administratívnych budovách to býva 90 minút.

Ďalšia zaujímavá vec, ktorú tu v ekovesnici už 15 rokov tak trochu testujem je, že vôbec nemáme myši. Myši sa radšej sťahujú do polystyrénu, ktorý je tvrdý, no ľahko si v ňom vytvoria cestičky. Slama zase musí byť zhutnená a je pravda, že to nie je až také jednoduché na výstavbu. Človek sa o to musí zaujímať, má vedieť, že tam musí byť nejakých 100 až 120 kg na kubík zhutnenej slamy. Existuje viac techník výstavby, ale ja si vyberám iba jednu, ktorou staviam a ktorá je menej náchylná na robenie chýb.

Technika, ktorú učím, je založená na drevenej konštrukcii. Takže, vždy ide o drevostavbu, ktorá drží stavbu podobne ako kostra naše telá. Drevená konštrukcia je potom schovaná v izolačnom materiáli. A tá vrstva slamy izolácie je chránená hlinenou omietkou proti poveternostným vplyvom. Je to veľmi zaujímavý vynález. Toto napríklad nie je stará technika. Slamené balíky sa vyrábajú iba nejakých 100 -150 rokov. Je to pomerne nová technika a skúsenosti so stavbou za nejakých 120 rokov ukazujú, že sa dá dosiahnuť životnosť slamených domov aj viac ako 100 rokov.

Pri slamených hlinených stavbách je historicky dokázané, že pokiaľ majú dobré strechy s presahom približne 50-60 cm, tak aj vonkajšia hlinená omietka má pomerne malú degradáciu, pokiaľ sa natiera vápnom, ktoré je vodoodpudivé. Vonkajšie hlinené omietky sa v takomto prípade opravujú alebo vymieňajú zhruba po 80 rokoch.

Často hovoríte o „liečivých domoch“ alebo „zdravých domoch“. Čo tento pojem pre vás znamená z technického a architektonického hľadiska? 

Bežne v prírode býva tisíc až päť tisíc aniónov na mililiter. V moderných domoch vybavených umelými stavebnými materiálmi, sa znižuje podiel týchto záporných aniónov na nejakých 100 až 0 aniónov na mililiter. Kovové, či umelé materiály, ktoré sa používajú aj v rámci vzduchotechniky, v kanceláriách a v moderných domoch znižujú počet záporných aniónov. S tým súvisí aj množstvo civilizačných problémov, ktoré v spoločnosti narastajú. To je jeden asi z najdôležitejších aspektov.

Dom môžete postaviť z akéhokoľvek stavebného materiálu. Keď ho postavíte napríklad z PUR peny, ale použijete v interiéri prírodné stavebné materiály, prírodné drevo, hlinené omietky, prírodné nátery, máte interiér zdraviu prospešný. Ak však ale postavíte dom zo slamy a v interiéri využijete umelé koberce, umelé nátery, tak si, samozrejme, z toho vytvoríte úplne rovnaké umelé prostredie, ktoré likviduje spomínané záporné anióny. To väčšina staviteľov vôbec nezohľadňuje.

Pri prírodných stavbách sa hovorí, že dom takzvane dýcha, že je difúzne otvorený. Čo má vplyv na zdravie domu. Pretože pary, keď prechádzajú cez konštrukciu, sa nezastavia na nejakom polystyréne, nevzniká tam kondenzát a nedegraduje stavebný materiál a celý ten proces potom neznižuje životnosť domu.

Aké sú hlavné výhody a obmedzenia používania slamy, hliny a recyklovaných materiálov pri výstavbe rodinných domov?

Začnem trošku z druhej strany. Ide skôr o mentálne cvičenie. Dnes ľudia potrebujú mať krásne aj samotné stavenisko. Musia mať pekné stavebné materiály a väčšina ľudí tomu prikladá naozaj veľkú hodnotu. Pri prírodných stavebných materiáloch je asi najväčšia nevýhoda, to, že stavenisko nie je oku lahodiace. Robí sa s blatom, so slamou. Ak chcete stavať lacno, používate dostupné stavebné materiály, recyklujete okná, recyklujete palivové drevo. Tieto materiály už na prvý pohľad nie sú veľmi pekné a vábivé. Veľmi rád učím ľudí ako stavať svojpomocne a veľmi lacno. No má to veľké nevýhody, pretože to lacné, je pracné.

Čo sa týka stavebných materiálov, ktoré využívam, slama môže byť lacná, hlinu môžem získať zadarmo, môžem stavať z palinového dreva, môžem recyklovať staré okná. To všetko je lacné, ale samozrejme je to veľmi pracné. A keďže hodnotu všetkých vecí, ktoré kupujeme, udáva cena práce, málokedy si ľudia uvedomujú, čo všetko za tým stojí. Keď napíšem, že postavím dom do 20 000 eur, ľudia si často myslia, že sa ten dom postaví sám. Alebo že ja im ho postavím za 20 000 eur. To je samozrejme veľmi mylná predstava.

Ešte pred nejakým 89. rokom bolo úplne bežné, že sa denne stavali domy svojpomocne. Možno si kradli materiál zo štátnych podnikov, vďaka čomu bolo stavebníctvo finančne dostupné takmer pre každého, no my si môžeme materiál získavať v podstate všade okolo. Hlinu môžeme kopať vedľa stavby, slamu získame lacno z miestneho družstva. Namiesto konštrukčného dreva môžem použiť aj bežné guľatiny palivového dreva, čo je niekoľkonásobne lacnejšie. Ale musím byť ochotný tú prácu na dome vykonať.

Keď si vezmete, že malá stavba 30 až 40 m2 úžitkovej plochy stojí zhruba 1500 človekohodín, a rodinný dom okolo 100 až 120 m2 stojí zhruba 5000 človekohodín, tak si ľudia musia dobre zvážiť, či sú ochotní venovať tomu toľko času a práce. Je preto jednoduchšie vysvetľovať ľuďom, že cenu stavby si majú počítať na metre štvorcové, ako je dnes bežné. V takom prípade je cena klasického domu na kľúč zhruba 2000 eur za meter štvorcový. Aby som dom postavil lacno a použil všetky materiály nové, som schopný dostať sa zhruba na polovicu tejto ceny, na 1000 eur za meter štvorcový.

Pokiaľ ale chcem ísť s cenou ešte nižšie, musím vedieť stavať z materiálu, ktorý mám zadarmo, ktorý nekupujem.

Využívam teda všetky už spomínané techniky. Veľmi radikálne viem takto znížiť cenu až na nejakých 20 000 eur za postavenie nového domu.

Vaše stavby často využívajú netradičné tvary a konštrukcie. Ako tieto dizajnové rozhodnutia ovplyvňujú energetickú efektivitu a kvalitu vnútorného prostredia?

Je potrebné rozdeľovať energie a energie. Čo sa týka tepelnoizolačnej obálky domu, samozrejme z technického hľadiska, majú vplyv rohy, majú vplyv isté technické detaily, ako tesnenie okolo okien, dverí, dvojsklá, trojsklá a vrstva izolácie. Naše stavby majú minimum rohov. No kruhový dom, má na tepelnoizolačný aspekt minimálny vplyv. Ak sa ale objavia praskliny vedľa okien a dverí, všetko teplo uniká.

My nepoužívame fólie. Pri fóliách je veľmi zaujímavé, že napríklad len 3 malé dierky špendlíkom  na 1m2 znehodnotí funkčnosť fólie. Fólie v rámci stavieb majú dve hlavné funkcie. V prvom rade je to takzvaná airstop fólia, ktorá teplo vyprodukované vo vnútri domu neprepustí smerom von. A ďalšia funkcia je, aby neprepúšťala pary. Napríklad v prípade drevostavieb, fólie zamedzujú pare, aby neprešla do konštrukcie a tam nedegradovala konštrukčné materiály.

článok pokračuje pod videom

Ja používam namiesto fólie väčšinou hlinené omietky, ktorými si tú airstop fóliu v podstate vyrobím. To znamená, že pary domom prechádzajú. Ide o dom, ktorý je difúzne otvorený a celý dýcha. Je dôležité, aby sa pary v stenách nezastavili, a aby to celé bolo z dlhodobého hľadiska funkčné, rovnako ako keď okolo domu robíte drenáže. Namiesto fólií využijem túto drenáž, kde voda sama odteká preč na základe fyzikálnych zákonitostí.

V praxi teda ide o to, že keď utesním všetky prípadné netesnosti okolo okien a dverí, napojím betónovú alebo hlinenú podlahu, využijem hlinené omietky a uzavriem strop alebo strechu izoláciou, napríklad drevovláknitou doskou, natiahnem na to hlinenú omietku, vytvorím airstop fóliu. Tú môžem veľmi jednoducho udržiavať v dlhodobom horizonte. Na ako dlho mi dá výrobca záruku na kúpenú fóliu a ako budem fóliu opravovať, keď je zapracovaná v stene?

Vo finále všetky materiály pracujú. Drevo sa vplyvom vlhkosti a tepla rozťahuje a vznikajú praskliny. Ja si vezmem trochu ílu, trochu jemného piesku, namočím si podklad a kedykoľvek len prstom zatriem praskliny a tým tú airstop fóliu opravujem. Takto dokážem nízkoenergetický dom v dlhodobom horizonte udržiavať. Veľmi jednoducho a lacno.

Aké sú vaše skúsenosti s implementáciou pasívnych solárnych prvkov, ako sú Trombeho steny alebo zelené strechy v prírodných stavbách?

Fyzikálne princípy milujem. Teplo stúpa, chlad klesá. Používam napríklad aj nárazníkové pásma, ako sú suterény, kde je konštantná teplota 8 až 12 stupňov Celzia. V zime je to predhriaty vzduch a v lete je to zase klimatizácia. Preto napríklad nepoužívam nútené vetranie s rekuperáciou. Radšej používam fyzikálne princípy. Je jednoduchšie ohriať vzduch v zime z 10°C na 21°C.

V podstate je to podobný princíp, ako keby som používal rekuperačnú jednotku. Keď chcem používať nárazníkové pásma, tak nie som schopný zo suterénu dostať ten predhriaty alebo predchladený vzduch do objektu, pretože chlad sa tlačí dole, teplo stúpa hore, to je fyzikálny jav. Aby som dosiahol požadovaný efekt, ktorý chcem, využívam Trombeho steny alebo vetracie hlavice. Vetracie hlavice sú v streche. Keď fúka, tak sa hlavica točí, vytvára podtlak a pokiaľ je dom utesnený, som schopný nasať vzduch zo suterénu.

Trombeho stena, kto by nevedel, je v podstate úzky skleník umiestnený na fasáde a zadná stena je čierna. Funguje pomerne výkonným spôsobom. Naspodu má otvory pre nasávanie vzduchu a navrchu pre vývod vzduchu. Na prepojenie skleníka s interiérom slúži otvor v hornej časti steny.

V letnom období používam Trombeho stenu ako klimatizáciu. Vzduch ohriaty v skleníku rýchlo stúpa cez vývod vzduchu odvetráva von a skrz otvor v stene nasáva a vytvára v dome podtlak. Pri otvorení klapky zo suterénu sa podtlakom nasáva do miestnosti chladný vzduch a klimatizujem tak celý dom. S týmto systémom mám výborné skúsenosti.

Tieto fyzikálne princípy veľmi rád odporúčam aj v mojich knižkách ako dlhodobé riešenie. Mechanickú klapku ľahko opravíte, nemá sa vám tam čo rozbiť, elektronika je tam minimálna alebo žiadna. Keď chcete, pridáte ventilátor a elektroniku. No aj v prípade, že by bol ventilátor nefunkčný, systém funguje ďalej.

Podobne mám vyriešený aj ohrev vody. Využívam dva systémy, ktoré testujeme. Jeden je moderný s čerpadlami, s elektronikou, ktorý stál 3 000 €. Potom tu máme systém jednoduchý, ktorý stál 500 €. Nemá žiadne čerpadlá, žiadnu elektroniku, solárne panely sú nižšie, bojler je v teple za stenou a je tu nemrznúca zmes, ktorá iba prirodzene, fyzikálne prúdi. Klesne do panelu, slnko jej odovzdá teplo, a následne už ohriata tekutina vystúpi do bojlera a odovzdáva teplo úžitkovej vode. Funguje nám to už 10 rokov, bez akejkoľvek údržby, bez akékoľvek zásahu, bez elektriny.

Ako vidíte budúcnosť prírodného staviteľstva v kontexte klimatických zmien a rastúceho dopytu po udržateľných riešeniach?

Na túto otázku sa veľmi ťažko odpovedá. Je možné, že v konvenčnom staviteľstve sa bude prezentovať názor podpory a nárastu drevostavieb, ale v interiéri budú rovnako používané umelé materiály. Dnes sa prírodné materiály používajú v staviteľstve čiastočne, no sledujem skôr pokles záujmu. Tým, ako boli staršie generácie zvyknuté pracovať, videli výhody takého staviteľstva.

Bývali v tých domoch, no dnes už postupne umierajú a odchádzajú. Mladé generácie bývajú už väčšinou v bytoch, prípadne sa v rámci výstavieb viac orientujú na dizajn a krásu. Zdravý životný štýl je čiastočne moderný, no je dosť povrchný, nejde do hĺbky skutočného zdravia, ako to bolo pred sto rokmi bežné a prirodzené.

Dnešok je príliš konzumný, na čo reagujú aj výrobcovia. Logicky znižujú ceny a nemajú záujem vytvárať kvalitné výrobky. Aj napriek tomu si myslím, že je trend v súvislosti s prírodným staviteľstvom je rastúci.

V dobe, keď hľadáme odpovede na klimatické, ekonomické aj sociálne výzvy, predstavuje prírodné staviteľstvo reálnu a praktickú alternatívu. Ide o cestu, ktorá je nielen technicky uskutočniteľná, ale aj ľudsky napĺňajúca. Stavebníctvo môže byť nielen priemyslom, ale aj poslaním, s úctou k prírode, remeslu a budúcim generáciám.

Možno je práve teraz ten správny čas, aby sme začali stavať… inak.