Obnova bytových a rodinných domov napreduje, ale pomaly, zhodujú sa odborníci

Podpora obnovy bytových domov na Slovensku aj v Českej republike prináša viditeľné výsledky. Napriek tomu si dokončenie obnovy zostávajúcich bytových domov v pôvodnom stave vyžiada aktívnejší prístup štátu. V oblasti rodinných domov má Slovensko potenciál nadviazať na úspešný český model.

Nové európske pravidlá zároveň zaviazali Slovensko k výraznému zlepšeniu energetickej efektívnosti budov do roku 2050. O aktuálnom stave a výzvach diskutovali odborníci zo súkromného aj verejného sektora zo Slovenska a Českej republiky na diskusii, ktorú organizovala platforma Budovy pre budúcnosť začiatkom októbra.

Obnova bytových a rodinných domov na Slovensku

„Obnova bytových domov na Slovensku je úspechom – v európskom porovnaní patríme medzi najaktívnejšie krajiny. Takmer 90 % bytových domov už prešlo aspoň čiastočnou obnovou, no zhruba tretina z nich potrebuje doplniť ďalšie prvky modernizácie alebo zrealizovať druhú fázu obnovy. Zvyšných približne 10 % domov zostáva bez akejkoľvek obnovy – často pre nezhody medzi vlastníkmi alebo obavy z finančného zaťaženia úverom. Práve na tieto dve skupiny – domy v neúplnej obnove aj domy bez obnovy – by mal štát cieliť podporu, napríklad cez Sociálny klimatický fond,“ uviedol Igor Krajčovič zo Združenia pre podporu obnovy bytových domov.

Článok pokračuje pod reklamou

Reklama

Podľa Petra Valdmana zo Státního fondu životního prostředí ČR české programy už reflektujú potreby nízkopríjmových domácností a ponúkajú im kompenzácie zvýšených nákladov do fondu opráv. Skúsenosti s podporou obnovy rodinných domov v Česku siahajú až do roku 2013, keď bol spustený program Zelená úsporám a neskôr Nová zelená úsporám. Programy postupne odstránili viaceré bariéry a rozšírili formy podpory. „Nedostatok prostriedkov na predfinancovanie projektu bol bežnou bariérou, ktorú sme odbúrali vyplácaním dotácie vopred. Taktiež sme spolu so stavebnými sporiteľňami vytvorili možnosť čerpať aj zvýhodnený úver bez založenia nehnuteľnosti, s nízkym úrokom a dlhodobou splatnosťou,“ dodal Valdman.

Zástupcovia Ministerstva životného prostredia SR a Slovenskej agentúry životného prostredia predstavili pripravované pokračovanie programu Obnov dom financovaného z Modernizačného fondu. „Program Obnov dom MINI plus podporí čiastkovú obnovu aspoň 16 000 domácností. Výzva by mohla byť zverejnená na prelome rokov, a podávanie žiadostí by začalo krátko na to. Cieľovou skupinou sú domácnosti ohrozené energetickou chudobou, na ktorej presnej definícií ešte pracujeme. Našou snahou je pokračovať v zjednodušovaní procesu pre žiadateľov aj v tejto oblasti,“ spresnil Richard Švirk zo SAŽP. Slovensko tak nasleduje český model, kde sa financie v rámci jedného programu priebežne dopĺňali z rôznych zdrojov bez negatívneho dopadu na žiadateľov.

Účastníci diskusie sa zhodli na potrebe zabezpečiť kontinuitu podporných programov a hľadať spôsoby kombinácie grantov s návratnými formami podpory – zvýhodnenými úvermi, garanciami či bankovými produktmi. Hoci rastú požiadavky na majiteľov budov aj členské štáty, dostupné verejné zdroje budú klesať. Práve návratné finančné nástroje môžu tento pokles zmierniť a prispieť k dlhodobej udržateľnosti obnovy budov.

O Budovách pre budúcnosť

Platforma Budovy pre budúcnosť je najväčšie profesionálne záujmové združenie pre sektor budov na Slovensku. Prostredníctvom svojich 8 členských organizácií reprezentujú Budovy pre budúcnosť takmer 1060 subjektov aktívnych v oblasti stavebníctva a zvyšovania energetickej efektívnosti.

BPB aktívne formuje verejné politiky s cieľom podporovať vysoko kvalitatívnu úroveň výstavby a obnovy budov s dôrazom na energetickú hospodárnosť, kvalitu vnútorného prostredia a princípy udržateľnosti budov. Členmi sú: Združenie pre podporu obnovy bytových domov, SLOVENERGOokno, Asociácia výrobcov minerálnych izolácií, Asociácia poskytovateľov energetických služieb, Slovenský zväz pre chladenie, klimatizáciu a tepelné čerpadlá, Stavebná fakulta STU, Fakulta architektúry a dizajnu STU a Citenergo.