Budovy pre budúcnosť: Samosprávy a stavebný sektor žiadajú predvídateľnosť
ilustračná foto: Budovy pre budúcnosť
Slovensko momentálne stojí pred rozhodnutím, ako po roku 2026 pokračovať vo financovaní obnovy budov. Európske fondy a Plán obnovy sa míňajú, no investičný dlh v budovách je obrovský. Zároveň prichádzajú nové európske pravidlá, ktoré určia, ako rýchlo a v akom rozsahu bude Slovensko musieť budovy modernizovať.
O tejto situácii diskutovali zástupcovia samospráv, prislúchajúcich ministerstiev a úradov i súkromného sektora. O svoje skúsenosti sa prišli podeliť aj odborníci z Českej republiky.
Samosprávy hľadajú výzvy
„Mestá pripravujú projekty, aj keď nevedia, kedy budú ďalšie výzvy. Robíme si energetický manažment budov, ktorý nám pomáha určiť, ktoré objekty treba primárne riešiť,“ vysvetlil Peter Wolf, viceprezident Únie miest Slovenska a primátor mesta Dubnica nad Váhom. Ako ďalej dodáva, bez eurofondov by v obnove budov napredovali len veľmi pomaly.
Článok pokračuje pod reklamou
Súhlasí s ním aj podpredseda ZMOS a primátor mesta Liptovský Hrádok Branislav Tréger: „Samosprávy sú podvyživené, máme síce kompetencie, ale nemáme ich finančne kryté.“ Podľa neho štátu chýba akčnosť, ktorá je vlastná práve samosprávam. „Veľkým problémom sú pamiatkové budovy, ktorých obnova je na jednej strane regulovaná pamiatkovými úradmi, ktoré nariaďujú použitie drahých materiálov, ale na druhej strane štát sa na ich obnove finančne nepodieľa.“
Diskutujúci sa zhodli na tom, že proces modernizácie budov bude úspešný len ak budú štát, samosprávy a súkromný sektor spolupracovať. Dobrou praxou je realizovanie obnovy garantovanou energetickou službou (GES), kde súkromný sektor investuje zdroje, ktoré majiteľ budovy spláca z následných úspor energií. Dodávateľ je tak silno motivovaný, aby obnova prinášala aj reálne úspory a zníženie nákladov na energie.
„Celú obnovu budov na Slovensku nemôžeme postaviť na grantoch. Treba ich kombinovať s inými zdrojmi, a práve preto treba GES riadne ukotviť v zákone a v praxi podporiť,“ apeloval Marcel Lauko, riaditeľ Energy Centre Bratislava a predseda Správnej rady Asociácie poskytovateľov energetických služieb. Miroslav Mariáš zo Sekcie energetiky Ministerstva hospodárstva SR potvrdil, že v pripravovanej novele zákona o energetickej efektívnosti budú adresované aj garantované energetické služby.
Okrem samospráv žiadajú jasné pravidlá a dlhodobý plán aj firmy
„Bez toho sa nevieme pripraviť, a to od investícií do výrobných liniek cez výrobu samotnú až po vyškolenie odborníkov, ktorí budú obnovu realizovať. V tomto je súkromným sektor partnerom tomu štátnemu,“ upozornil Peter Robl, predseda Správnej rady platformy Budov pre budúcnosť. Nejasná budúcnosť a pokles v stavebnom sektore budú podľa Pavla Kováčika, prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska dôvodom, prečo sa mnoho živnostníkov a drobných firiem presunie za prácou za hranice krajiny.
O Budovách pre budúcnosť: Platforma Budovy pre budúcnosť (BPB) je najväčšie profesionálne záujmové združenie pre sektor budov na Slovensku. Prostredníctvom svojich 8 členských organizácií reprezentujú Budovy pre budúcnosť takmer 1060 subjektov aktívnych v oblasti stavebníctva a zvyšovania energetickej efektívnosti.
BPB aktívne formuje verejné politiky s cieľom podporovať vysoko kvalitatívnu úroveň výstavby a obnovy budov s dôrazom na energetickú hospodárnosť, kvalitu vnútorného prostredia a princípy udržateľnosti budov. Členmi sú: Združenie pre podporu obnovy bytových domov, SLOVENERGOokno, Asociácia výrobcov minerálnych izolácií, Asociácia poskytovateľov energetických služieb, Slovenský zväz pre chladenie, klimatizáciu a tepelné čerpadlá, Stavebná fakulta STU, Fakulta architektúry a dizajnu STU a Citenergo.
