Lido Bratislava: Aktivisti žiadajú pozastaviť zmeny územného plánu
ilustračná foto: zdroj Pixabay
Odborníci a aktivisti žiadajú hlavné mesto, aby pozastavilo schvaľovanie zmien a doplnkov k územnému plánu týkajúce sa lokality Lido v bratislavskej Petržalke. Upozorňujú, že Bratislava môže prísť o desiatky miliónov eur, pričom hrozí riziko nenávratnej straty verejných hodnôt. Požadujú zároveň zorganizovanie okrúhleho stola.
Konštatujú to v stanovisku k materiálu, ktorý má mestské zastupiteľstvo schvaľovať 20. februára.
Lido Bratislava vs hodnota pozemkov
„Predstavte si, že vlastníte tisíce metrov štvorcových pozemkov na jednom z najlukratívnejších území mesta. Zastupiteľstvo odhlasuje zmenu, ktorá umožní zvýšiť intenzitu zástavby o 30 percent. Mesto si tento nárast hodnoty pozemku nevšíma a daruje ho len tak, bez vyčíslenia,“ približuje iniciatíva s tým, že pre súkromného vlastníka to môže byť dobrá správa, pre hlavné mesto premárnená príležitosť a zásadné zlyhanie.
Článok pokračuje pod reklamou
Iniciatíva poukazuje na to, že hlavné mesto vlastní na Lide približne tretinu pozemkov a bez toho, aby k nim investor získal vlastnícky vzťah, nebude môcť stavať. Mesto sa však rozhodlo, že tieto pozemky s investormi bezodplatne zamení. Tí budú vlastniť stavebné pozemky generujúce zisky, hlavnému mestu zostávajú najmä pozemky pod verejnou infraštruktúrou, ktoré vyžadujú údržbu. Po zmene územného plánu zároveň stúpne hodnota stavebných pozemkov rádovo o desiatky miliónov eur.
Iniciatíva nekritizuje len nevýhodnú zámenu pozemkov, ale aj nedostatočne dohodnuté protihodnoty v podobe nájomných bytov
Hlavné mesto má totiž vďaka kompenzáciám získať „iba“ 98 nájomných bytov, čo sú dve percentá z celkového plánovaného počtu vyše 5000 bytov. „Tento doslova nepatrný počet nemožno považovať za systémové riešenie krízy bývania, ktorej Bratislava ako metropola so štvrtým najnedostupnejším bývaním v EÚ, aktuálne čelí,“ podotýka iniciatíva.
Apeluje preto na odloženie schvaľovania dokumentu, kým nebudú zodpovedané viaceré otvorené otázky. Požaduje vyčíslenie hodnoty pozemkov a dohodnutie primeraných kompetencií, ale taktiež efektívnu komunikáciu s verejnosťou, teda otvorený a úprimný dialóg zo strany magistrátu, nielen formálne prerokovania, v ktorých sú pripomienky verejnosti zamietnuté alebo ignorované. Je tiež presvedčená o nedostatočnej ochrane prírody, ktorá sa na území Lida nachádza.
Magistrát mesta sa vyjadril
Magistrát v reakcii pre TASR uviedol, že aktuálnou zmenou upravujú priestorové usporiadanie a funkčné využitie územia, nie majetkové pomery. Tie upravila dohoda o predaji mestských pozemkov, ktorú s developerom uzavreli ešte bývalé vedenia mesta.
„Bilancia zámeny pozemkov mesta pred a po tejto zmene je neutrálna,“ poznamenal hovorca Bratislavy Peter Bubla odmietajúc zároveň tvrdenia o znehodnotení mestských pozemkov. Poukázal na to, že zámenou a scelením pozemkov mohli vytvoriť súvislú plochu na stavbu základnej školy, bulvár či rozšírenie plochy centrálneho parku.
Viaceré tvrdenia signatárov listu bratislavským mestským poslancom označuje magistrát za zavádzajúce, napríklad to, že si „nevšíma“ nárast hodnoty pozemku. Pripomína, že v minulosti neboli zmeny územného plánu spojené so žiadnymi priamymi benefitmi v prospech hlavného mesta, výhody získavali výlučne vlastníci pozemkov. Od roku 2021 však mesto uplatňuje metodiku, vďaka ktorej participuje na tvorbe tzv. nadhodnoty zo zmeny územného plánu. V tomto prípade ňou má byť získanie do vlastníctva približne 98 nájomných bytov, ktorých trhová hodnota bude viac ako 25 miliónov eur.
Hlavné mesto upriamuje pozornosť aj na ďalšie benefity, ako ako aj to, že developerov zaviazali do územia preinvestovať viac ako 70 miliónov eur v podobe konkrétnych investícií, od mestského parku až po pešie premostenie Dunaja medzi Námestím M. R. Štefánika a Novým Lidom. „To všetko nad rámec vyvolaných investícií a poplatku za rozvoj,“ podotkol Bubla.
Magistrát sa nestotožňuje ani s výhradami k otvorenosti a participácii na budúcej podobe tohto nového celomestského centra. Diskusia sa začala už v roku 2016 prerokovaním novej urbanistickej štúdie, na základe ktorej sa neskôr spustil aj samotný proces predmetných zmien a doplnkov. Deklaruje, že celý proces je od začiatku „maximálne transparentný„.
zdroj: TASR
