Koreňové čistiarne odpadových vôd (KČOV) na Slovensku a ich význam, informuje odborník Ján Žember

Koreňové čistiarne odpadových vôd (KČOV) predstavujú inovatívne a ekologicky šetrné riešenie čistenia odpadových vôd, ktoré má na Slovensku stále rastúci význam, najmä v malých obciach a oblastiach bez prístupu k verejnej kanalizačnej sieti. Ich princíp vychádza z prirodzených procesov, ktoré sa odohrávajú v mokradiach a využívajú koreňový systém rastlín na biologické odbúravanie znečistenia vody.

Tento prístup je energeticky nenáročný, spoľahlivý a výrazne šetrí prevádzkové náklady v porovnaní s klasickými aktivačnými ČOV (čistiareň odpadových vôd).

K téme informuje Ján Žember, dlhoročný odborník na KČOV.

Článok pokračuje pod reklamou

Reklama

Koreňové čistiarne odpadových vôd – princíp fungovania

Koreňové čistiarne fungujú ako umelé mokrade, kde voda postupne preteká cez vrstvy substrátu a koreňového systému, kde mikroorganizmy na povrchu koreňov rozkladajú organické látky a odstraňujú znečisťujúce látky. Proces prebieha bez potreby elektrickej energie, čo znižuje náklady na prevádzku a servis.

Tieto systémy sú veľmi vhodné pre komunity do 2000 ekvivalentných obyvateľov, kde nie je efektívne alebo ekonomicky uskutočniteľné vybudovať verejnú kanalizáciu. „Prevádzka systémov založených na prírode môže byť oveľa lacnejšia, najmä v dlhšom časovom horizonte. Nespolieha sa na energiu, chemikálie, technológie alebo zložité stroje – len na rastliny, štrk a prírodné procesy,“ objasňuje Ján Žember.

Výhody koreňových čistiarní

Ekologická efektívnosť: Používajú prírodné procesy biologického rozkladu, čo znižuje emisie skleníkových plynov a zároveň podporuje biodiverzitu v okolí.

Nízke prevádzkové náklady: Prevádzka je výrazne lacnejšia (až o 70% menej) oproti aktivačným ČOV, čo šetrí financie najmä malým obciam.

Jednoduchá údržba: Nevyžadujú špecializovanú techniku ani náročnú údržbu

Estetické a environmentálne plus: Koreňové čistiarne nielen čistením prispievajú k čistote vody, ale aj esteticky dopĺňajú krajinu a môžu byť súčasťou zelenej a modrej infraštruktúry.

Fungovanie v rôznych klimatických podmienkach: V zime poklesom aktivity baktérií a rastlín klesá účinnosť približne o 15%, ale požiadavky na čistotu vody sú splnené.

„V praxi to znamená nižšiu údržbu, nižšie účty a menej vecí, ktoré sa môžu pokaziť. Navyše vytvárajú zelené plochy a vracajú život do obcí,“ dodáva odborník a pokračuje „navyše vytvárajú zelené plochy a vracajú život do obcí. Prečo teda vynakladáme miliardy za systémy, ktoré nefungujú dobre? Budúcnosťou vody nie sú ďalšie stroje. Je to zelená infraštruktúra, vegetačné čistiarne, uzatvára Žember.

Výzvy a rozšírenie v Slovenskom kontexte

Na Slovensku zatiaľ nie je implementovaných veľa koreňových čistiarní odpadových vôd, hoci ide o osvedčenú technológiu vo svete, kde sa využíva v Nórsku, Indii, Ománe či Austrálii. Nevyužívanie tejto technológie v minulosti bolo často spôsobené nedostatočnými skúsenosťami a predpokladmi, že tieto systémy nefungujú. Moderné koreňové čistiarne odpadových vôd však dokazujú vysokú účinnosť a slúžia ako udržateľná alternatíva najmä pre malé obce a odľahlé oblasti, ktoré zostávajú bez prístupu k verejnej kanalizácii.

V rámci Slovenska je príkladom väčšej koreňovej ČOV v obci Rakytník (okres Rimavská Sobota), ktorá preukázala efektívnosť pri spracovaní odpadových vôd zo žúmp, a ukazuje tak možnosti praktického využitia tohoto typu čistenia odpadových vôd.

Koreňové čistiarne odpadových vôd sú riešením, kde nie je verejná kanalizácia

Koreňové čistiarne odpadových vôd sú perspektívnym riešením čistenia komunálnych odpadových vôd pre Slovensko, ktoré umožňuje ekologicky udržateľné, prevádzkovo nenáročné a finančne efektívne čistenie tam, kde verejná kanalizácia nie je dostupná. Rozvoj a podpora tejto technológie môže výrazne prispieť k ochrane vodných zdrojov a k zlepšeniu životného prostredia, zvlášť v menších obciach a vidieckych oblastiach.

V prípade otázok a záujmu o informácie kontaktujte odborníka na jeho => webstránke.