Expo 2025: Drevo, umelá inteligencia, kryštály, zrkadlá: Japonské pavilóny porušujú všetky pravidlá

Svetová výstava EXPO 2025, ktorá aktuálne prebieha v japonskej Osake, sľubuje oveľa viac než len prezentáciu technologických a kultúrnych inovácií. Stáva sa laboratóriom nových architektonických prístupov. Pre stavebný sektor predstavuje výnimočnú príležitosť sledovať, ako sa progresívne vízie pretavujú do experimentálnych foriem, kde sa drevo spája s umelou inteligenciou, kryštalické štruktúry odrážajú digitálnu realitu a dizajn opúšťa tradičný minimalizmus v prospech expresívnej výstavby.

Japonské pavilóny, ktoré patria medzi architektonicky najsledovanejšie, posúvajú hranice nielen estetiky, ale aj materiálového výskumu, udržateľnosti a integračných technológií.

Expo 2025 prebieha v termíne od 13.4 2025 do 13.10 2025

V kontexte globalizovanej výstavby a ekologických výziev sa EXPO 2025 javí ako kľúčový moment. Prezentuje architektúru ako dialóg medzi tradíciou a víziou, remeslom a algoritmom. Pre odborníkov z oblasti stavebníctva otvára výstava otázku, akým smerom sa má uberať výstavba v 21. storočí a ako môžu architektonické experimenty formovať naše budúce mestá.

TIP redakcie: Pozrite si našu slovenskú výstavu na EXPO 2025 v japonskej Osake

Červená verzus biela: Japonské dizajnové školy v novom svetle 

Na výstave EXPO 2025 v Osake sa znova rozoberá dlhodobý dialóg medzi dvoma zásadnými prúdmi japonskej architektúry, červenou a bielou školou. Tento teoretický rámec, sformulovaný historikom Terunobu Fujimorim, je síce zakorenený v tradičných staviteľských prístupoch, no na výstave nadobúda nový, experimentálny výraz.

Červená škola, so svojím dôrazom na surovosť, hmotu a fyzickú prítomnosť materiálu, nachádza uplatnenie v mohutných, takmer sochárskych pavilónoch, kde dominuje drevo, hlinené povrchy a viditeľné konštrukcie.

Naopak, biela škola sa prejavuje v pavilónoch, ktoré pracujú s ilúziou beztiaže, zrkadlovými plochami, priehľadnými materiálmi a digitálnymi vrstvami, akoby vzdorovali gravitácii aj hmotnosti.

Zatiaľ čo minulé generácie architektov čerpali z tejto dichotómie v rámci striktnej tradície, dnešní tvorcovia na EXPO 2025 ju prehodnocujú cez optiku súčasných výziev, klimatickej krízy, technologickej integrácie a globalizácie kultúrneho prejavu. Výsledkom je architektúra, ktorá nie je ani čisto červená, ani výhradne biela, ale nová syntéza oboch, vytvárajúca platformu pre budúce definície japonského i svetového architektonického jazyka.

Architektúra ako jazyk: Materiály, forma a symbolika

Architektonické diela na EXPO 2025 neslúžia len ako výstavné priestory. Sú samy o sebe výpoveďou o identite, remesle a kultúrnej pamäti. Projekty ako Grand Ring od Sou Fujimota a Japonský pavilón od Oki Sata a Nikken Sekkei vyjadrujú svoje posolstvo predovšetkým prostredníctvom materiálu. Drevo ako nosný prvok aj symbolický jazyk v týchto návrhoch odkazuje na stáročnú kontinuitu medzi súčasnosťou a tradičným japonským staviteľstvom. Využitie masívnych konštrukčných systémov, založených na chrámových technikách, je nielen poctou minulosti, ale aj jasným vyjadrením architektonickej filozofie červenej školy, byť pevný, ukotvený a haptický.

V kontraste k tejto fyzickej prítomnosti sa Pavilón lepšieho spolunažívania od renomovaného ateliéru SANAA vzpiera gravitácii aj očakávaniam. Jeho transparentná a efemérna forma sa takmer rozpúšťa v okolí, pričom využíva svetlo, priestor a jemné konštrukcie ako hlavné nástroje výrazu. Architektúra sa tu stáva médiom prchavosti, nie je určená na dominovanie, ale na spolunažívanie s prírodou aj návštevníkom. Tým SANAA opäť oživuje myšlienky bielej školy, ktorej cieľom je dematerializácia stavby v prospech atmosféry, zmyslovej vrstvy a transcendencie.

Vizuálny dialóg medzi týmito pavilónmi, jeden robustný a rytmicky členitý, druhý krehký a takmer neviditeľný, predstavuje fascinujúce napätie, ktoré definuje celkový architektonický výraz výstavy EXPO 2025. Je to konfrontácia aj spolupráca dvoch odlišných, no komplementárnych prístupov k tomu, ako môže architektúra reflektovať našu dobu.

Medzi identitou a inováciou: Pavilóny ako prototypy budúcnosti 

Pavilóny na Expo 2025 fungujú ako dočasné stavby, no ich význam ďaleko presahuje časový rámec výstavy. Každý z nich predstavuje testovacie pole pre nové konštrukčné prístupy, materiálové technológie a dizajnové ideológie. Hoci sa niektoré koncepty môžu javiť ako extrémne či provokatívne, práve ich dočasnosť umožňuje odvážne experimenty bez nutnosti kompromisov typických pre trvalé stavby. Architekti ako Fujimoto, Sato, Nishizawa alebo NOIZ tak nepracujú len na reprezentácii japonskej kultúry, ale formujú nové architektonické archetypy, ktoré môžu ovplyvniť budúce smerovanie globálnej výstavby.

Japonská účasť na výstave je zároveň reflexiou širšieho posunu v architektúre smerom k projektom, ktoré kombinujú vysokú estetickú hodnotu, technologickú komplexnosť a environmentálnu zodpovednosť. Pavilóny neponúkajú len vizuálny zážitok, ale fungujú aj ako prototypy možných budúcností. Nízkouhlíkových mestských infraštruktúr, dematerializovaných priestorov sprostredkovaných cez zrkadlá, svetlo a zvuk, alebo inteligentných stavieb, ktoré dokážu interagovať s ľudským správaním a digitálnou stopou.

Týmto spôsobom EXPO 2025 ukazuje, že diskusia medzi červenou a bielou školou nie je len akademickou kategóriou. Ide o živý, evolučný rámec, v ktorom sú minulosť a budúcnosť neustále prehodnocované a kde experiment, hoci nie vždy dokonalý, tvorí základ pre ďalší krok v architektonickom vývoji.

TIP redakcie: Oficiálna stránka výstavy Expo 2025 v Japonsku – https://www.expo2025.or.jp/en/