Energetická efektívnosť: Slovensko sprísňuje energetické požiadavky na budovy, ich majitelia sa musia pripraviť

Energetická efektívnosť budov sa na Slovensku posúva do novej fázy. Ministerstvo dopravy pripravilo novelu, ktorá má sprísniť požiadavky na energetickú úroveň najmä väčších a verejných budov. Zmena vychádza z novej európskej smernice o energetickej hospodárnosti budov a jej cieľ je dosiahnuť, aby bol celý fond budov v EÚ do roku 2050 bezemisný.

Návrh novely zákona o energetickej hospodárnosti budov prešiel pripomienkovým konaním, ktoré sa aktuálne vyhodnocuje, následne by mala o ňom rokovať vláda a parlament. Už dnes je však jasné, že vlastníkov a správcov verejných, administratívnych, školských, zdravotníckych či komerčných budov čakajú nové povinnosti. Na čo sa majú pripraviť?

Bezemisné budovy ako nový štandard

Zásadná zmena spočíva v posune od znižovania spotreby energie k znižovaniu emisií počas celého životného cyklu budovy. Nové verejné budovy, postavené po roku 2028 by mať nulové emisie. Ostatné verejné budovy budú musieť podľa novely splniť túto podmienku do roku 2030. Pri hĺbkovo obnovovaných budovách sa bude čoraz viac posudzovať nielen zateplenie, ale aj spôsob výroby a dodávky energie.

Dôležitou novinkou je aj povinné zohľadňovanie potenciálu globálneho otepľovania počas celého životného cyklu budovy (uhlíková stopa), ktorý sa bude uvádzať v energetickom certifikáte. Ten sa zároveň rozšíri na všetky verejné budovy, nielen na tie, ktoré sú často navštevované.

Solárna energia už nebude len odporúčaním

Novela pri navrhovaní nových budov počíta s povinným využívaním potenciálu slnečnej energie. Vlastníci väčších a verejných objektov budú mať postupne povinnosť inštalovať solárne zariadenia, časovo to bude odstupňované podľa veľkosti budovy.

Zateplenie tak už samo o sebe stačiť nebude. Do popredia sa dostávajú fotovoltické systémy, tepelné čerpadlá a ďalšie obnoviteľné zdroje. Ako upozorňuje Lukáš Kmenta, country manažér spoločnosti HBS pre Čechy a Slovensko, kľúčové je vnímať budovu ako jeden funkčný celok. „Energetická efektívnosť dnes nestojí len na hrúbke izolácie, ale na tom, ako spolupracujú obvodový plášť, strecha, technológie a zdroj energie. Ak niektorý z týchto prvkov zlyhá, výsledok nebude fungovať optimálne.“

Koniec výnimiek pre pamiatky

Významnou zmenou je aj ukončenie výnimky z minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť pre pamiatkovo chránené budovy, a to od 29. mája 2026.

Výnimku si zachovajú len budovy určené na vojenské účely. Aj historické objekty tak budú musieť hľadať citlivé riešenia, ako zlepšiť energetickú úroveň bez narušenia architektonickej a historickej hodnoty.

Regulácia teploty v každej miestnosti

Vo všetkých nových budovách a v budovách po významnej obnove sa majú povinne v každej miestnosti inštalovať samoregulačné zariadenia. Cieľom je umožniť užívateľom regulovať teplotu a znížiť zbytočné plytvanie energiou. Ide o opatrenie, ktoré má relatívne nízke náklady, no výrazný vplyv na spotrebu energie v prevádzke.

Pasporty obnovy ako praktický návod

Novinkou budú aj takzvané pasporty obnovy, teda dokumenty, ktoré budú mapovať priebeh hĺbkovej obnovy budovy. Ich úlohou bude pomôcť vlastníkom zorientovať sa v tom, aké kroky majú urobiť, v akom poradí a s akým prínosom. Pasport nebude záväzný, ale má slúžiť ako praktický odborný návod.

Čo to znamená v praxi pre vlastníkov a správcov budov

Hoci sa nové pravidlá netýkajú rodinných domov, dopadnú na veľkú časť verejných a komerčných nehnuteľností. Odborníci preto odporúčajú nezačať riešiť energetickú efektívnosť až v momente, keď bude novela schválená.

„Najväčšou chybou je riešiť energetické úpravy po častiach a bez celkovej stratégie. Správne navrhnutá obnova musí vychádzať z odborného posúdenia celej budovy, inak hrozia tepelné mosty, kondenzácia vlhkosti a zbytočné náklady,“ upozornil L. Kmenta.

Z pohľadu praxe zohráva zásadnú úlohu kvalitná izolácia obvodového plášťa, strechy a podláh. Práve tadiaľ uniká najviac energie. Moderné izolačné riešenia, vrátane striekaných systémov, umožňujú rýchlu aplikáciu, elimináciu tepelných mostov a dlhú životnosť. „Pri väčších objektoch je dôležité aj to, aby izolácia časom nedegradovala, bola paropriepustná a neohrozovala vnútorné prostredie budovy,“ dodáva Kmenta.

Energetická efektívnosť: investícia, ktorá má návratnosť

Prechod k bezemisným budovám si vyžiada investície, no zároveň prináša nižšie prevádzkové náklady a vyššiu energetickú sebestačnosť. Ministerstvo dopravy avizuje využitie viacerých finančných nástrojov – od Programu Slovensko cez Štátny fond rozvoja bývania až po nové mechanizmy naviazané na emisné povolenky.

Dôležité je tiež počítať s tým, že nové požiadavky sa budú uplatňovať najmä pri novostavbách a významných obnovách, a len tam, kde je to technicky uskutočniteľné. Nie každá strecha je vhodná na fotovoltiku a nie každá budova umožňuje rovnaké riešenia. Preto bude kľúčové odborné posúdenie budovy.

Vyššia energetická úroveň ako štandard budúcnosti

Energetická hospodárnosť budov sa z doplnkovej témy stáva základným parametrom kvality stavieb. Vyššia energetická úroveň už nebude konkurenčnou výhodou, ale štandardom, ktorý bude vyžadovaný legislatívou.

„Budovy, ktoré sa na tieto zmeny začnú pripravovať už dnes, budú mať výraznú výhodu – nižšie náklady, vyššiu hodnotu a menší tlak na rýchle a drahé riešenia v budúcnosti,“ uzatvára Lukáš Kmenta.