Vyššia daň z nehnuteľnosti: Koho najviac postihne ďalšie zdražovanie?

Majitelia nehnuteľností na Slovensku by sa mohli čoskoro pripraviť na vyššie dane. Minister financií Ladislav Kamenický v relácii televízie JOJ POLITIKA 24 potvrdil, že rezort zvažuje zvýšenie dane z nehnuteľností, a to najmä na podnet miest a obcí, ktoré čelia finančným problémom.

Vyššia daň z nehnuteľnosti bude šok?

Zvýšené sadzby by však nepostihli všetkých vlastníkov rovnakým spôsobom. Tvrdšie dane by sa týkali predovšetkým tých, ktorí vlastnia viacero nehnuteľností. Predbežné návrhy počítajú s tým, že za druhý a ďalší byt by sa mohla platiť daň aj dvojnásobná či trojnásobná oproti súčasnosti.

Samosprávy žiadajú zvýšenie dane z nehnuteľností 

Minister financií Ladislav Kamenický otvorene priznal, že rezort akceptuje požiadavku Združenia miest a obcí Slovenska na zvýšenie dane z nehnuteľností. Dane z nehnuteľností platia vlastníci bytov a domov každoročne, pričom ich výšku určujú samotné mestá a obce, v ktorých sa nehnuteľnosti nachádzajú. Priemerná ročná daň za trojizbový byt v stredne veľkých slovenských mestách sa pohybuje okolo 50 eur, uviedol predseda združenia Jozef Božik.

Mestá však dlhodobo upozorňujú na nedostatok financií a odmietajú žiadať o dotácie zo štátneho rozpočtu

Preto sa rozhodli navrhnúť vyššie dane, ktoré by sa dotkli najmä vlastníkov viacerých nehnuteľností, často investičných bytov či domov. „Máme na Slovensku veľa ľudí, ktorí majú viacero nehnuteľností, kde väčšinou sú to investičné nehnuteľnosti,“ uviedol Jozef Božik pre televíziu JOJ. Mestá by si pritom mohli určiť násobok dane, ktorý by mohol byť až trojnásobný oproti súčasným sadzbám, čím by sa významne zvýšili ich príjmy do rozpočtu.

Vyššie dane pre bohatších vlastníkov vyvolávajú kontroverzie

„Ľudia s menším majetkom budú platiť menej než tí, ktorí vlastnia viac nehnuteľností,“ vysvetľuje primátor Trenčína a prezident Únie miest Slovenska Richard Rybníček. Ako doplnil Jozef Božik zo Združenia miest a obcí, za každý ďalší byt, ktorý slúži ako investícia a nie na vlastné bývanie, by sa mohla daň zdvojnásobiť alebo dokonca zvýšiť ešte viac. Minister financií Ladislav Kamenický však zatiaľ podrobnosti nespresnil a očakáva sa, že diskusia o navrhovaných zmenách bude veľmi búrlivá. Proti zvyšovaniu daní sa ohradzuje aj opozícia.

Predseda SNS Andrej Danko vyjadril nesúhlas s tým, aby boli vlastníci bytov viac finančne zaťažovaní. Poslanec SaS Marián Viskupič upozorňuje, že zvýšenie daní by sa pravdepodobne prenieslo na nájomníkov, ktorí často sami zápasia s nedostatočnými príjmami.

Naopak, ekonóm Ľuboš Pavelka pripomína, že vplyv dane na rast nájomného nie je taký výrazný, ako to predstavujú kritici, a zároveň upozorňuje, že vyššie dane samosprávam neprinesú výrazné ozdravenie verejných financií. Odhadované zvýšenie príjmov je na úrovni 50 až 80 miliónov eur.

Menšie obce čaká neistota, v hre je minimálna sadzba

Ekonóm Ľuboš Pavelka pripomína, že hoci zvýšenie dane z nehnuteľností prispeje k príjmom verejných financií v komunálnom sektore, ide len o niekoľko desiatok miliónov eur, čo je pre štátny rozpočet zanedbateľná suma. Vyššie dane by najviac pomohli veľkým mestám ako Bratislava či Košice, kde je sústredený najväčší počet investičných bytov. Otázne zostáva, ako sa zmeny odrazia v menších obciach.

Združenie miest a obcí Slovenska preto navrhuje zavedenie minimálnej sadzby dane z nehnuteľností platnej na celom území Slovenska. Pôvodný návrh počítal s minimálnou sadzbou 50 centov za meter štvorcový, no z ministerstva prichádzajú signály, že by to mohlo byť skôr okolo 30 centov. Primátor Banskej Bystrice Ján Nosko verí, že minimálna sadzba pomôže najmä obciam, ktoré zápasia s nedostatkom finančných prostriedkov. Kedy by mohli nové pravidlá vstúpiť do platnosti, zatiaľ nie je známe.

Finálny návrh musí najskôr odsúhlasiť vláda a následne parlament.