Téma AZBEST: Slovensko patrí medzi najohrozenejšie krajiny EÚ, pokiaľ ide o výskyt azbestu v budovách

Slovenská rada pre zelené budovy (SKGBC) upozorňuje na vážne riziká spojené s výskytom azbestu vo verejných budovách. V súvislosti s potrebou obnovy veľkého počtu nemocníc, škôl či úradov, je podľa odborníkov nevyhnutné legislatívne zakotviť povinné predrealizačné prieskumy na zistenie prítomnosti nebezpečných látok, najmä azbestu.

Azbest je karcinogénny materiál

Podľa údajov Rady Európskej únie je Slovensko šiestou krajinou v EÚ s najvyšším počtom budov s výskytom azbestu.

Azbest je karcinogénny materiál, ktorý bol v minulosti používaný najmä pre svoju ohňovzdornosť a nízku cenu, no už od roku 2005 je v EÚ jeho použitie zakázané. Napriek tomu sú azbestové vlákna stále prítomné vo veľkom množstve budov, vrátane tých, ktoré teraz čaká rekonštrukcia financovaná z verejných zdrojov.

Článok pokračuje pod reklamou

Reklama

„Obnovovať verejné budovy bez toho, aby sme poznali riziko výskytu azbestu, je hazardom so zdravím ľudí aj verejnými peniazmi. V mnohých krajinách EÚ sú predrealizačné prieskumy štandardom. Slovensko však tento krok legislatívne nepodchytilo. Voláme po systémovej zmene, ktorá zabezpečí, že obnova bude nielen energeticky efektívna, ale aj bezpečná,“ upozorňuje Miroslav Ziechovec, člen predstavenstva SKGBC a odborný garant pracovnej skupiny Udržateľné verejné budovy.

Dôležité dáta

• Slovensko má približne 15 000 verejných budov, z ktorých až 75 % si vyžaduje rekonštrukciu.
• Podľa odhadov sa v budovách na Slovensku nachádza v priemere 300 kg azbestu v prepočte na jednu domácnosť. Vo verejných objektoch je azbestu viac ako v domácnostiach.
• Neexistuje centrálny register budov s výskytom azbestu.
• Prieskum prítomnosti azbestu pred rekonštrukciou nie je povinný.

Európska legislatíva pritvrdzuje, Slovensko sa musí pripraviť

Do 21. decembra 2025 musí Slovensko transponovať novelu smernice 2009/148/ES, ktorá zásadne znižuje limitnú expozíciu pracovníkov azbestu (z 100 000 na 10 000 vlákien/m³) a zavádza nové povinnosti, napríklad meranie ultra-jemných vlákien pomocou elektrónovej mikroskopie.

„V praxi vidíme, že sa rekonštruuje bez toho, aby sa vedelo, kde a v akých množstvách sú v objektoch zabudované vysoko karcinogénne materiály s obsahom azbestu. Ide napríklad o tesnenia vzduchotechniky, tmely, bitúmenové strešné krytiny, fasádne panely, podhľady či priečky. Keď sa počas prác objaví azbest, nastáva problém. Ide o ohrozenie pracovníkov, predraženie projektu aj časové omeškania. Prieskumy pritom nie sú komplikované a dajú sa urobiť aj počas prevádzky budovy. Chýba však legislatívna povinnosť a jednotná metodika, ako tieto prieskumy realizovať. Preto je dôležité robiť prieskumy na výskyt materiálov s obsahom azbestu už v projektovej fáze rekonštrukčných alebo búracích prác,“ tvrdí Tomáš Hadzima, odborník na dekontamináciu z AZBESTOP by DILMUN SYSTEM.

Azbest na univerzite

Konkrétnym príkladom z praxe je Prešovská univerzita, kde dodatočný prieskum odhalil materiály obsahujúce azbest, ktoré pred renováciou kampusu neboli identifikované. V tomto prípade išlo o vzduchotechniku, telocvične, bitúmenovú strešnú krytinu a azbestové dosky. Vďaka prieskumu sa zabránilo kontaminácii priestorov, ktoré denne navštevuje približne 8 000 študentov a pedagógov.

SKGBC upozorňuje: prieskum na výskyt materiálov s obsahom azbestu je nutnosť!

SKGBC preto apeluje na verejné inštitúcie, projektantov a obstarávateľov, aby už dnes dobrovoľne zaraďovali prieskum prítomnosti azbestu do prípravy projektov obnovy, a to ešte pred vyhlásením verejného obstarávania.

„Zelená obnova musí byť aj bezpečná. Ak chceme dosiahnuť klimatickú neutralitu a zároveň chrániť verejné zdravie, nemôžeme zabúdať na environmentálne záťaže minulosti, ako je azbest,“ dopĺňa Miroslav Zliechovec.

O SKGBC

Slovenská rada pre zelené budovy (Slovak Green Building Council – SKGBC) je hlavný ambasádor udržateľnej výstavby na Slovensku. Neziskové občianske združenie bolo založené v novembri 2010 a zasadzuje sa o to, aby sa ekonomicky, ekologicky a esteticky navrhované budovy so zdravým vnútorným prostredím, v ktorých sa nemrhá energiou ani inými zdrojmi, stali na Slovensku štandardom.

Cieľom rady je, aby novopostavené aj rekonštruované budovy boli realizované podľa udržateľných štandardov, čím sa zníži spotreba energií, eliminuje vplyv budov na životné prostredie a minimalizuje sa uhlíková stopa. V súčasnosti má rada 87 členov.

Viac informácií nájdete na stránke www.skgbc.org.