Dekonštrukcia demolácie je základom obehového stavebníctva

Búranie budov je tradične vnímané ako koniec. Konečný bod životného cyklu stavby, po ktorom nasleduje likvidácia a odvoz odpadu. Tento prístup je však čoraz menej udržateľný. Demolácia v klasickom zmysle spotrebúva obrovské množstvo energie a produkuje tony odpadového stavebného materiálu, z ktorého väčšina končí na skládkach. Navyše ide často o materiály, ktorých výroba bola energeticky náročná a spojená s výraznou uhlíkovou stopou.

Stavebný priemysel však vstupuje do novej éry. V rámci snahy o uhlíkovú neutralitu a efektívnejšie využívanie zdrojov sa do popredia dostáva koncept dekonštrukcie, plánovaného rozoberania budov s cieľom maximalizovať opätovné využitie jednotlivých komponentov. Vo Fínsku bol nedávno realizovaný pilotný projekt, pri ktorom sa demontážou betónovej konštrukcie testovali nové obchodné modely v oblasti cirkulárnej ekonomiky. Výsledky ukazujú, že aj betón, materiál tradične vnímaný ako neobnoviteľný, môže dostať druhú šancu.

Táto zmena paradigmy predstavuje zásadný posun v chápaní hodnoty stavebných materiálov a otvára cestu k udržateľnejšiemu, efektívnejšiemu a inovatívnejšiemu stavebníctvu.

Od demolácie k dekonštrukcii: Hľadanie hodnoty v starých konštrukciách 

Pred rozhodnutím o demolácii budovy by malo byť samozrejmosťou zvážiť všetky alternatívy. Betón, ako mimoriadne trvácny a stabilný materiál, má potenciál slúžiť stáročia. Dôkazom sú historické stavby, ktoré odolali zubu času už dve tisícročia. Napriek tomu sú mnohé budovy odstraňované ešte pred koncom svojej technickej životnosti, čo vedie k plytvaniu zdrojmi a zbytočnému zvyšovaniu uhlíkovej stopy. Výroba nových stavebných materiálov je jedným z hlavných zdrojov emisií v sektore stavebníctva, a preto by demolácia mala byť vždy poslednou možnosťou.

V ideálnom prípade sa staršie objekty adaptujú, rekonštruujú sa, modernizujú a prispôsobujú novým funkciám. V praxi však existujú situácie, najmä v urbanizovaných oblastiach, kde je odstránenie stavieb nevyhnutné, napríklad kvôli potrebe hustejšej zástavby alebo novej infraštruktúry. Zatiaľ čo recyklácia betónu je dnes bežná, jej efektívnosť je diskutabilná. Drvenie betónu na kamenivo si vyžaduje značnú energiu a výsledný materiál má často len obmedzené možnosti využitia.

Skutočný prelom môže priniesť systematické opätovné použitie celých betónových prvkov, ako panelov, nosníkov či stĺpov. Ak sa tieto komponenty dokážu demontovať, prepraviť a znova zabudovať, získame nielen technicky hodnotný stavebný materiál, ale aj výrazné zníženie emisií. Uhlíková stopa opätovne použitých betónových prvkov totiž predstavuje len zlomok tej, ktorú by sme vytvorili pri výrobe nových. Vývoj takýchto riešení je kľúčový pre prechod k obehovému modelu v stavebníctve.

Nový prístup k dekonštrukcii: Od experimentu k praxi

Premeniť víziu obehového stavebníctva na realitu si vyžaduje nielen odvahu, ale aj systematický výskum, inžiniersku precíznosť a spoluprácu naprieč odbormi. Práve to je cieľom projektu ReCreate, na ktorom sa vo Fínsku podieľa aj spoločnosť Skanska. V rámci tohto štvoročného výskumného programu financovaného Európskou úniou bola v meste Tampere demontovaná sedemposchodová betónová administratívna budova z 80. rokov. Na rozdiel od tradičného búrania však išlo o precíznu dekonštrukciu. Systematické rozoberanie stavby s cieľom zachovať nosné prvky nepoškodené a pripravené na opätovné využitie.

Stavbyvedúci Skanska viedli celý proces, počas ktorého boli starostlivo vyňaté nosníky, stĺpy aj duté stropné dosky. Tieto komponenty teraz prechádzajú podrobným testovaním a renováciou v špecializovanom zariadení. Ich ďalšou zastávkou bude nový stavebný projekt, kde dostanú druhý život ako plnohodnotné konštrukčné prvky.

Projekt ReCreate prepája viaceré kľúčové subjekty v oblasti výstavby a výskumu. Okrem Skanska sa na ňom podieľa spoločnosť Umacon, špecialista na dekonštrukcie a recykláciu, a tiež aj Consolis Parma, výrobca prefabrikovaného betónu, ktorý zabezpečuje, že demontované prvky spĺňajú súčasné normy a požiadavky na návrh. Koordinátorom celého projektu je Univerzita v Tampere, ktorá zastrešuje výskumnú a analytickú časť. Tento pilotný projekt je tak významným krokom smerom k transformácii spôsobu akým vnímame koniec životnosti budov. Nie ako odpad, ale ako nový začiatok.

Budúcnosť stavebníctva je obehová 

Dekonštrukcia a opätovné použitie betónových prvkov predstavujú zásadný posun v chápaní udržateľnosti v stavebníctve. Projekt ReCreate nie je len výskumným experimentom. Je to priekopnícka iniciatíva, ktorá skúma možnosti vytvorenia úplne nového ekosystému, v ktorom budú staré stavby chápané ako zdroje, nie ako odpad. Tento prístup si však vyžaduje zásadné zmeny. Od technológie, cez logistiku a certifikáciu, až po vytvorenie trhu, ktorý prepojí poskytovateľov vyťažených komponentov s ich budúcimi používateľmi

Extrakcia a znovupoužitie celých betónových prvkov sú zatiaľ nákladné a technologicky náročné. No s podporou projektov ako ReCreate je možné nájsť nové spôsoby, ako tento proces zefektívniť, znížiť jeho uhlíkovú stopu a nájsť ekonomicky životaschopné modely pre budúcnosť. Cieľom týchto projektov je dosiahnuť nulové emisie uhlíka do roku 2045 a cirkulárne stavebníctvo je neoddeliteľnou súčasťou tejto ambície.

Hoci nové materiály budeme potrebovať aj naďalej, v potenciáli opätovného použitia sa skrýva kľúč k udržateľnej transformácii celého odvetvia. Ak sa podarí vybudovať efektívny obchodný model, môže ísť o globálny prelom v spôsobe, akým budeme pristupovať k demoláciám. Z konca sa môže stať začiatok.